Polárna žiara: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
−Kategória:Fyzikálne javy; ± 3 kategórie pomocou použitia HotCat |
|||
Riadok 10:
Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice [[slnečný vietor|slnečného vetra]], hlavne [[elektrón]]y ale aj [[protón]]y, [[alfa-častica|alfa-častice]] a niektoré ťažké [[ión]]y dopadajú na vrchnú vrstvu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Náraz častice spôsobí u [[molekula|molekuly]] alebo [[atóm]]u nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Elektrón "vyskočí" na vyššiu energetickú hladinu. Po krátkom čase sa elektrón vráti na pôvodnú hladinu a je vylúčené svetlo ([[fotón]]). Všeobecne sa tomu hovorí [[fluorescencia]]. Pokiaľ je elektrón odtrhnutý od atómu alebo molekuly a následne sa do atómu alebo molekuly vráti za uvoľnenia svetla, hovoríme o [[rekombinácia|rekombinácii]]. Aj výbuchy [[jadrová zbraň|atómových bômb]] vo vysokých vrstvách atmosféry ({{km|400|m}}) vyvolávajú podobnú reakciu ako napríklad test – Starfish Prime-Test USA [[9. júl]]a [[1962]].
Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra, – elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500 – {{km|833|m}}/s (až do {{km|3000000|m}}/h) a s hustotou približne 5 × 10<sup>6</sup> častíc na m<sup>3</sup> v blízkosti zeme, sú vychýlené [[magnetické pole Zeme|magnetickým poľom Zeme]] pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k [[zemský pól|pólom]]. V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu Zeme, a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení [[Slnko|Slnka]] potrebuje približne 2 – 4 dni na dosiahnutie Zeme pri vzdialenosti Zem-Slnko približne 150 mil. km.pedro
Polárne žiary v blízkosti severného pólu sa nazývajú ''Aurora borealis'' a v blízkosti južného pólu ''Aurora australis''. V okolí magnetických pólov je výskyt polárnych žiar najvyšší, ale výnimočne sa môžu objaviť aj v našich zemepisných šírkach, dokonca aj na [[rovník]]u. Nakoľko slnečný vietor zaplavuje rovnomerne celú guľoplochu s polomerom vzdialenosti Zeme, vyskytujú sa polárne žiary naraz na severnom aj južnom póle. Polárne žiary sa vyskytujú aj na iných telesách slnečnej sústavy, na všetkých, ktoré majú magnetické pole a atmosféru. Silné polárne žiare boli zaznamenané napríklad na [[Jupiter]]i, ktorého magnetické pole je omnoho silnejšie než zemské.
| |||