Hanigovský hrad

Hanigovský hrad (Nový hrad, lat. castrum Wywar) je zrúcaninou hradu nad obcou Hanigovce, v Hornotoryskom regióne severovýchodne od Lipian, na úpätí Čergovského pohoria.

Vstupna brána zrúcaniny Hanigovského hradu

Dejiny

Doba vzniku hradu je datovaná už v 13. storočí, kde na mieste murovaného hradu stál drevený hrádok. Pôvodny hrad (postavený z dreva) dal vystavať šľachtic Mikčo (Mikche) na niekdajšom slovanskom hradisku pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš. V roku 1342 požiadal Mikčo kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný, aby sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva. Kráľ žiadosť rešpektoval a hrad bol prestavaný. Pôvod o názve hradu je rozporuplný,lebo prva verzia uvádza,že hrad nadobudol meno Nový (lat. Wywar) prestavbou na kamenný. Iné pramene však uvádzajú, že meno Nový hrad vzniklo v porovnaní so starším hradom Šariš, ako stoličným župným hradom. Vymretím Mikčovej vetvy rodu prešiel hrad v roku 1398 do držby kráľovi Žigmundovi I., ktorý ho predal Prokopovi Balickému za 600 zlatých florénov. Po Prokopovej smrti ho v roku 1404 zálohuje jeho bratovi. V roku 1408 hrad zámenou za hrad Sklabiňa získal Imrich z Perína, tajný kancelár kráľa Žigmunda. V roku 1410 sa majiteľom hradu stal Peter Perényi, ktorý v bitke proti Turkom zachránil život kráľovi, preto ho kráľ obdaril veľkým majetkom. V roku 1448 sa hradu zmocnili bratríci a ohrozovali odtiaľ kráľovské mesto Bardejov. Preto vojská kráľa Mateja v roku 1460 zaútočili na hrad a v nasledujúcom roku sa ho aj zmocnili. Bohatým magnátom z Perína patril hrad do roku 1512, kedy ho prepustili šlachticom z Torysy. V roku 1556 ho spolu so susedným hradom Kamenica obsadilo vojsko Ferdinanda I. a v roku 1557 hrad vyhorel. V tom čase dostali na majetky v šarišskej stolici sedmohradskí šľachtici Martin a Gašpar Pečovskí a patril k nim aj Hanigovský hrad. Tí ho však neobnovili, pretože si svoje sídlo postavili v Novej Vsi.

Exteriér

Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20 metrov. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6 metre a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria bolo prispôsobené k prístupovej komunikácií, ktorá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5 metra širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou.V opevnení boli vytesané lôžka pre delá, hrad chránili aj strieľne od jeho prístupnejšej strany. Na nádvorí boli hospodárske budovy a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy.

Súčasný stav

Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá. Hrad je v literatúre uvádzaný ako zaniknutý,no zachoval sa vo svojej stredovekej podobe.

Pozri aj

Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Sabinov

Referencie

• Hanigovce - hrad

Literatúra

A. Lokaj, Hanigovce minulosť a dnešok, Obecný úrad Hanigovce, (2000).