Verzia z 16:31, 21. február 2014 upraviť 195.91.13.116 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:32, 21. február 2014 upraviť vrátiť Magy357 (diskusia \| príspevky) 4 410 editací Revízia 5716399 používateľa 195.91.13.116 (diskusia) bola vrátená /experiment Ďalšia úprava →
Riadok 36: == Opis == Srnec lesný je relatívne malým zástupcom svojej čeľade. Dosahuje hmotnosť medzi 17 – {{kg\|30}}, dĺžku 90 – {{cm\|130\|m}} a v kohútiku meria 65 – {{cm\|85\|m}}<ref name="SAŽP"/>. Chvost je veľmi krátky (2 – {{cm\|6\|m}}) a sotva viditeľný<ref name="SAŽP"/>. Cez leto má jeho srsť až mierne hrdzavo-červený odtieň, s príchodom zimy však narastá nová zimná srsť a jej sfarbenie znateľne tmavne (srnča zver prefarbuje). Samce majú relatívne krátke parožky, ktoré môžu u jedincov v dobrých podmienkach dorásť až do dĺžky {{cm\|25\|m}}. Každý rok, v rozmedzí od októbra do novembra, samce svoje parožky zhadzujú a na jar budúceho roku (marec – apríl) im narastajú nové, ktoré sú spočiatku pokryté akousi zamatovou vrstvou, ktorá sa nazýva lyko a vyživuje paroh pri vývoji a raste. Po dokončení vývoja parôžkov sa srnec zbaví odumretého lyka otieraním a otĺkaním o slabé kmene stromov alebo drevín. Srnčie parožky môžu byť jednoducho zahrotené, ale môžu mať aj 4 až 6 výsad. Takže to môže byť špičiak, vidliak, šestorák, výnimočne osmorák (štyri výsady na jednom parožku) alebo raritný srnec s rôzne nepravidelne deformovaným a členitým parožím. Srnec svoje parožky zhadzuje v novembri a decembri. Srnec sa loví od 16. mája do 30. septembra, srny a srnčatá od 1. septembra do 31. decembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Riadok 50: }}</ref> === Farebné odchýlky === Veľmi vzácne je možno naraziť na srnčích [[albinizmus\|albínov]]. Tí v dôsledku svojho nedostatku často trpia aj zlým zrakom a sú svetloplachý. Medzi poľovníkmi sa traduje, že zastreliť srnu-albína prináša smolu, respektíve, že kto zastrelí srnu-albína, do roka zomrie. Jednu srnu-albína chová [[ZOO Děčín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Riadok 66: == Rozšírenie == Srnec lesný žije v [[les]]och, za súmraku, keď je najaktívnejší, veľmi často navštevuje poľnohospodársku krajinu a často preniká až na okraje miest. Obýva prakticky celú [[Európa\|Európu]], vo veľkom počte chýba iba na severe [[Škandinávia\|Škandinávie]], zasahuje aj až k pobrežiu [[Kaspické more\|Kaspického mora]] a na územie [[Malá Ázia\|Malej Ázie]]. Na Slovensku a v Česku patrí o najpočetnejším párnokopytníkom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Riadok 80: \| miesto = \| jazyk = }} „srnčia zver v podmienkach Slovenska najrozšírenejším a najpočetnejším druhom raticovej zveri“</ref>. V roku 1970 bola jeho početnosť v ČR odhadovaná na 198 000 jedincov, v roku 2003 už na viac ako 300 000 jedincov (najviac od 60. rokov 20. storočia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Kerles \| meno = Marek Riadok 93: \| jazyk = }}</ref> == Ekológia a rozmnožovanie == [[Súbor:Kid-jbk.jpg\|left\|thumb\|Srnča]] Živí sa najmä rôznymi bylinami, občas žerie aj rôzne plody. Obzvlášť pritom obľubuje mladé výhonky tráv s vysokým obsahom vlhkosti. Srnec hôrny je relatívne plachý a pri ohrození sa často ozýva zvukom podobným psiemu štekaniu. Väčšinu roku sa zdržuje samostatne, výnimkou je iba obdobie rozmnožovania. Samce sú teritoriálne a svoje teritórium chránia pred ostatnými samcami. Na značkovanie teritória používa výlučky z pachových žliaz medzi raticami, na čele a pätách. Samice pohlavne dospievajú vo veku 16 mesiacov. Samce sú [[polygamia\|polygamné]] a v polovici júla začínajú bojovať o priazeň samíc. Do novembra sa zárodok prakticky nevyvíja ([[latentná brezivosť]] / utajená gravidita). Podľa niektorých zdrojov sa v novembri neoplodnené srny pária s mladými srncami, ktorí neboli pripustení k ruji vo zvyčajnom čase staršími a silnejšími samcami, zárodok sa potom vyvíja normálne – toto však nebolo potvrdené. V máji až júni rodí srna obyčajne jedno, niekedy dve hnedé, biele škvrnité mláďatá (srnčatá). Srnčatá zostávajú niekoľko prvých dní nehybne skryté v hustej vegetácii, kam ich chodí matka niekoľkokrát denne kŕmiť. V tomto období ich je mnoho zahubených sekačkami, poľovníci sa tomuto snažia zabrániť spoluprácou s poľnohospodármi – prechádzaním lúk pred kosbou, nájdené srnčatá odnášajú do krovín tak, aby na nich nezostal ľudský pach. V prípade, že samica zaregistruje v ich blízkosti človeka, psa alebo nejakého dravca, sa často stáva, že svoje mláďatá opustí. Mláďatá dojčí 6 až 7 mesiacov<ref name="SAŽP">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Atlas živočíchov – srnec lesný \| url = http://snaturou2000.sk/zivocichy/srnec-lesny \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 18.10.2011 \| vydavateľ = Slovenská agentúra životného prostredia \| miesto = \| jazyk = }}</ref>. Vo voľnej prírode sa dožíva srnec maximálne 10 rokov. == Referencie ==

Srnec lesný: Rozdiel medzi revíziami