Olena Mandičová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnenie údajov o autorke |
||
Riadok 13:
[[Súbor:Presov Alexander Duchovic autorka Eena St Sinalij Mandic.jpg|náhľad|Alexander Duchnovič v [[Prešov|Prešove]]]]
'''Olena Mandičová''' (
Jej otec Štefan Šinály, bol dedinský učiteľ, pochádzal z Osikova pri Bardejove. Za panslávske názory ho Uhorské úrady šikanovali a pravidelne premiestňovali. Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie otec v auguste 1919 zložil sľub slovenského učiteľa v Kováčovciach pri Veľkom Krtíši.
== Život ==
Řádek 23 ⟶ 25:
Najviac ju preslávila bronzová socha [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], prezidenta a zakladateľa Československa. Touto sochou, ktorá bola slávnostne odhalená v roku 1928 na hlavnom námestí Užhorode, Mandičová získala uznanie aj v odborných kruhoch.<br />
Po rozpade Českoslovenka a po maďarskej anexií Užhorodu a Podkarpatskej Rusi koncom roku [[1938]] bola plastika vyvezená do Československa.
== Dielo ==
V roku 1930 Československé ministerstvo osvety poskytlo Olene Mandičovej tvorivé štipendium na umelecko-pracovný pobyt vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Po návrate z Francúzska vytvorila plastiky gubernátorov Podkarpatskej Rusi – Gregora Žatkoviča (1931) a Antona Beskyda (1931). Vrcholom sochárskej tvorivosti Mandičovej bola skulptúra [[Alexandra Mutraka]] v Mukačeve a bronzová plastika [[Alexander Duchnovič |Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e (1933). Národného buditeľa [[Rusíni|Rusínov]] – Duchnoviča zobrazila so svojím žiakom v uvoľnenom postoji v pozícií vnímavého, oceňujúceho a povzbudzujúceho učiteľa.
Poslednou Mandičovej sochárskou pastikou je bratislavské Okrídlené koleso z roku 1938, ktoré sa dnes nachádza na priečelí Železničnej stanice v Bratislave
Rozpadom Česko-Slovenska na začiatku 2. svetovej vojny ukončila svoju umeleckú činnosť. Vojnové roky s rodinou prežila v Mukačeve a v Budapešti. Ťažká choroba (radiculitis- radikulitída, zápal miechového koreňa) jej znemožnila pokračovať v umeleckej tvorbe. Posledných 30 rokov svojho života bola v Česko-Slovensku zabudnutou umelkyňou.
|