Kardinál: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Slovenskí kardináli: presnejsi |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Template-Cardinal.svg|thumb|Základ erbu kardinála]]
[[Súbor:Vetements cardinal Gamarelli.jpg|right|thumb|Slávnostná reverenda kardinálskeho zboru]]
Řádek 7 ⟶ 8:
História zboru kardinálov sa začala písať v samotných počiatkoch kresťanskej cirkvi. Okolo 4. storočia si pápež vyberal okruh kňazov, ktorým zveroval osobitné liturgické, administratívne alebo diplomatické úlohy. Spočiatku tento zbor nemal špeciálne pomenovanie; od 7. storočia sa títo kňazi označovali ako ''cardinales''. Od roku 1059 sa ich výsadou stala voľba nového pápeža, t. j. [[konkláve]].
V 13. - 15. storočí ich počet dosahoval maximálne tridsať. Pápež [[Pius V.]] (pápežom v rokoch 1566 - 1572) stanovil počet kardinálov na 70, čo zrušil až v druhej polovici 20. storočia pápež [[Ján XXIII.]] V roku [[1975]] [[Pavol VI.]] zvýšil ich počet na 120 a [[Ján Pavol II.]] v októbri [[2003]] vymenovaním 31 nových kardinálov zvýšil ich počet na 194. V čase konkláve, ktoré zvolilo za pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] bolo kardinálov 183.
[[Pavol VI.]] zaviedol vekový limit pre kardinálov, ktorí môžu voliť nového pápeža. Takže v oboch konkláve v roku [[Konkláve 1978|1978]] a aj v roku [[Konkláve 2005|2005]] mohli voliť nového pápeža len kardináli, ktorí v deň voľby ešte nedovŕšili osemdesiat rokov života. V poslednom konkláve v roku [[2005]] bolo kardinálov voličov 117. V súčasnosti má kardinálsky zbor dvestojeden členov (z toho je 109 z Európy, 31 z Južnej Ameriky, 21 zo Severnej Ameriky, 19 z Ázie, 17 z Afriky a 4 z Oceánie).
Novovymenovaní členovia kardinálskeho zboru sú začlenení medzi rímske duchovenstvo a ako takí sa podieľajú na voľbe svojho nového biskupa, t. j. pápeža, čo je vlastne nadviazanie na tradíciu, kedy si zástupcovia rímskeho kléru priamo volili biskupa. Každý z novovymenovaných kardinálov sa o. i. automaticky stáva štátnym občanom [[Vatikán]]u.
| |||