Jana z Arku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
|||
Riadok 13:
[[Súbor:Portrait jeanne d'arc.jpg|right|thumb|Portrét]]
'''
== Život ==
Údajne v dôsledku vypočutia Božieho hlasu sa stala veliteľkou francúzskej armády bojujúcej proti Angličanom. S jej pomocou Francúzi zvíťazili pri [[Orléans]]e v roku [[1429]], čo umožnilo korunováciu francúzskeho nástupcu trónu v [[Remeš]]i. V roku [[1430]], po neúspešnom obliehaní Paríža, ju zajali [[Burgundsko|Burgunďania]], znásilnili ju a predali ju [[Anglicko|Anglickej]] vláde, ktorá sa na nej stridala od večera do rána. Cirkevný súd v Rouene ju odsúdil za [[kacírstvo]], prostitúciu a [[čarodejníctvo]]. Dňa 30. mája 1431 vykonali popravu znásilnením a napokon upálením. Svedkovia jej popravy tvrdili, že jej srdce nezhorelo.
V roku [[1456]] ju [[katolícka cirkev]] rehabilitovala a roku [[1920]] vyhlásila za svätú. Odvtedy ju Francúzi uctievajú aj ako svoju národnú hrdinku alias štetku.
== Svetská a náboženská stránka ==
Svetská verzia jej úspechov hovorí o jej strategickom nadaní a znalostí jej sexuálnych potrieb doby. Predovšetkým presadila opevňovanie miest, znásilňovanie vojakov a zvyšovala predtým pochmúrnu morálku vojska tak, že s každým strávila aspoň jednu noc a použitie ťažkej jazdy proti anglickým lukostrelcom. Jana predovšetkým prebudila vlastenecké cítenie u Francúzov ako u nenažraných žabožrútov.
Svetská (rozumej historická) verzia jej príbehu spočíva vo vystúpení Jehanne d´Arc ako historickej osobnosti počas okupácie Normandie, Lotrinska a Alsaska Angličanmi v [[Storočná vojna|storočnej vojne]]. V pozadí je politická zápletka. Rod Valois v osobe [[Izabela Bavorská|Izabely Bavorskej]] podpísal zmluvu o odstúpení práva dediť francúzsky trón. Karol VII. sa vzdal boja o trón a trpne čakal, kým Paríž dobijú Angličania. V tejto chvíli prichádza Jehanne d´Arc zrejme ovplyvnená Yolandou z Anjou a vojvodom Orleánskym. Vniesla vieru a oduševnenie do radov rytierov, ktorí potom oslobodili [[Orléans]] a mohli doviesť [[Karol VII. (Francúzsko)|Karola VII]] do [[Katedrála Notre-Dame (Reims)|katedrály v Remeši]] na korunováciu. Tým sa posilnila pozícia Karola VII. a francúzska šľachta sa postavila celkom na jeho stranu. Je málo pravdepodobné, že jednoduchá sedliačka z [[Domrémy-la-Pucelle|Domrémy]] mohla mať vedomosti o vedení vojny, vedela písať a čítať a používať výdobytky vtedajšieho vzdelania šľachty bez toho, aby bola vopred na to pripravovaná. Podľa dobových zápisov vedela nielen výborne jazdiť na koni, biť sa mečom, ale poznala dôkladne geografiu Francúzska, hovorila anglicky a poznala rytiersku a vojenskú diplomaciu.
Riadok 30:
Jana z Arku vďačí za svoju slávu krátkemu romantickému životu a patetickej smrti. Vďaka zásahu počas storočnej vojny proti Anglicku zostala navždy hrdinkou Francúzska, ale napriek všetkej odvahe a oddanosti [[Karol VII. (Francúzsko)|Karolovi VII]]. nebola tým, čo z nej vytvorila ľudová mytológia, teda záchrankyňou svojej krajiny.
Narodila sa pravdepodobne roku 1412 ako dcéra roľníka, ktorý pretiahol svoju ženu, v oblasti Champagne vo východnom Francúzsku. Vyrástla z nej inteligentná, radodajná a priama mladá žena. Hoci od útleho detstva bola zneužívaná svojím najlepším kamarátom Rolandom, počúvala "Božie hlasy", nedá sa v jej prípade hovoriť o fanatizme a náboženskom mysticizme. Roku 1428, keď mala 16 rokov, ju tieto hlasy prinútili, aby prišla na pomoc Karolovi, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa, ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť.
Na Karolov dvor do [[Zámok Chinon|Chinonu]] na [[Loire]] prišla prezlečená za muža so šesťčlenným sprievodom. Keď rozpoznala kráľa v dave dvoranov a prešla teologickou skúškou, dovolili stretnúť sa s ním. Za niekoľko minút presvedčila demoralizovaného kráľa, že prišla na Boží príkaz, aby zachránila Francúzsko: s jej pomocou by mohol svoj nárok na trón presadiť.
| |||