Ovčie kiahne: Rozdiel medzi revíziami

'''Ovčie kiahne''' alebo '''varicela''' ({{V jazyku|lat|varicella}}, {{V jazyku|eng|chickenpox}}) je detské [[vírus]]ové, silne nákazlivé ochorenie. Na rozdiel od [[pravé kiahne|pravých kiahní]] ({{Vsa jazyku|ces|pravé neštovice}}) súdajú dobre liečiteľnéliečiť. Infekciu spôsobuje [[varicella-zoster vírus]] (VZV), nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3, {{V jazyku|eng|human herpes virus 3}})

Ochorenie je spôsobené DNA-vírusom VZV (Varicella-Zoster Virus), ktorý sa prenáša z chorých osôb priamym kontaktom a vzdušnou cestou. InkubačnáČas dobainkubácie – teda čas od nakazenia po plnéúplné rozvinutie sa choroby je ccapribližne 14 dní. Vyrážky sa najprv objavujú najskôr na trupe, tvári a vo vlasoch a postupujú na končatiny. Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, ktorých obsah ktorých sa zakalízamúti, pľuzgierik praskápuká a vytvorí sa chrastička. Táto premena trvá cca 24 hodín. Počas ďalších 5  –  6 dní sa objavia nové vlny vyrážok, takže na tele chorého sú viditeľné všetky uvedené štádiá vyrážky. Priemerný počet vyrážok u inak zdravých jedincov je 250  –  500.

Zdrojom nákazy je chorý [[človek]], ktorý vylučuje vírusy zo svojich čerstvých vyrážok a prenos sa deje vzdušnou cestou. Nákazlivosť začína posledným dňom inkubačnej doby (t. j. ešte počas obdobia bez príznakov) a končí premenou poslednej vyrážky na chrastu. Ochorenie začína spravidla [[Horúčka|horúčkou]] a výsevom červených fľakov tvaru [[Šošovica|šošovice]], ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgieriky. Výsev začína na [[trup]]e, [[tvár]]i a vlasatej časti [[Hlava|hlavy]], ďalej sa šíri na končatiny s výnimkou dlaní a plosiek [[Noha|nôh]]. Pľuzgieriky sa v ďalsomďalšom priebehu (obvyklezvyčajne behom 1 dňa) skalia a neskôr zasychajú do chrasty (chrasty odpadajú cca za 2 týždne). Výsev vyrážok prebieha vo vlnách, takže sú prítomné rôzne štádiá vyrážky. U zdravých malých detí ochorenie prebieha zvyčajne bez vážnejších komplikácií, problematické býva u dospelých.

Obsah pľuzgierikov je infekčný až do zaschnutia posledných vyrážok, čo si vyžaduje izoláciu 1  –  2 týždne. V našich podmienkach, v miernom klimatickom pásme, v populácii bez zavedeného plošného očkovania varicelu do dosiahnutia dospelosti prekoná viac, nežako 90% ľudí. Najvyšší výskyt má ochorenie v predškolskom a skorom školskom veku. Po prekonaní ovčích kiahní vírus VZV pretrvávavapretrváva neaktívny v organizme a v neskoršom veku sa môže znovuznova aktivovať v podobe pásového oparu (Herpes-Zoster). Opakovaný výskyt ovčích kiahní u jedinca, ktorý ich už raz prekonal, bol popísanýopísaný, ale je veľmi zriedkavý.

Ovčie kiahne majú vo väčšine prípadov mierny priebeh a odoznejúodznejú spontánne. Odporúča sa pokoj na lôžku, dostatok tekutín, ľahká strava s dostatkom prírodných vitamínov, prípadne, po porade s lekárom, zmierňovanie horúčky a svrbenia.

Všeobecne závažnejší priebeh má ochorenie u detí mladších, nežako 1 rok, u dospelých a u jedincov s oslabenou imunitou (onkologické ochorenia, stavy po transplantáciách orgánov, infekcia HIV, užívanie imunosupresív atď.) Varicela u tehotnej ženy v prvej polovici tehotenstva môže v cca 2% prípadov viesť k poškodeniu plodu, pri infekcii v neskorších štádiách tehotenstva, hlavne pár dní pred a po pôrode môže dôjsť k prenosu ochorenia na dieťa, zvyčajne s ťažkým priebehom. Vyššiemu riziku vzniku ochorenia sú vystavení zdravotnícki pracovníci a pracovníci v detských kolektívoch.

Vzhľadom na rozšírenosť a nákazlivosť ochorenia je najúčinnejším spôsobom ako mu predísť očkovanie. Očkovanie proti varicele existuje vo forme kombinovanej detskej vakcíny proti viacerým ochoreniam a aj ako samostatná vakcína, ktorou môžu byť očkovaní aj dospelí. Na Slovensku sú dostupné obe vakcíny na lekársky predpis a očkovanie je dobrovoľné. Plošné očkovanie (t. j.všetci jedinci v určenom veku života) proti ovčím kiahňam bolo zavedené napr. v USA (1995) alebo Nemecku (2006). U žien v plodnom veku sa odporúča predchádzať otehotneniu po dobu troch mesiacov po očkovaní. Očkovanie tehotných a dojčiacich žien sa neodporúča. U osôb, ktoré ešte neprekonali ovčie kiahne a prišli do kontaktu s chorým jedincom má význam podať očkovaciu látku až do piateho dňa po kontakte s chorým. Tak ako upri každejvšetkých vakcínyvakcínach, ochranná imunitná odpoveď sa nemusí vyvolať u všetkých očkovaných. U niektorých zaočkovaných môže aj napriek očkovaniu dôjsť k tomu, že varicelu dostanú, keď s ňou prídu do kontaktu. Ochorenie však u nich má vo väčšine prípadov miernejšiu podobu, nežako by malo bez očkovania. Vyrážok je obvyklezvyčajne menej, nežako 50, horúčka je nižšia alebo úplne neprítomná a chorý jedinec je menej nákazlivý pre svoje okolie nežako chorý neočkovaný jedinec. Pre optimálnu ochranu sa v súčasnosti odporúča očkovanie v dvoch dávkach s odstupom minimálne mesiac medzi 1. a 2. dávkou.<ref>Zdroj: Plotkin S, Orenstein W, Offit P. Vaccines, 2008 Elsevier, s.915</ref>