Pôrodnosť (zootechnika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Magy357 (diskusia | príspevky)
copyvio
Riadok 1:
'''Pôrodnosť''' alebo '''natalita''' alebo '''nativita''' je v [[zootechnika|zootechnike]] ukazovateľ hodnotiaci schopnosti určitej skupiny zvierat rodiť [[mláďa|mláďatá]].
{{copyvio|url=http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3076.doc‎}}
 
Plodnosť
 
Pravidelná
a  dobrá plodnosť je základným prejavom a  súčasťou úžitkovosti
v  chovoch hovädzieho dobytka. Plodnosť je tiež výrazom a  prejavom
dobrého zdravotného stavu určitej populácie.
 
Trvanie
a  intenzitu plodnosti kráv určujú ich životné podmienky, genetický základ
a  plemenná príslušnosť. V  priaznivých chovateľských podmienkach
prebiehajú pohlavné funkcie normálne a  dosahovaná plodnosť je na dobrej
úrovni.
 
O  plemennici
možno tvrdiť, že je plodná, ak sa až do vysokého veku po osemenení, alebo
pripustení bez ťažkostí oplodňuje. Neoddeliteľnou súčasťou práce každej
plemenárskej organizácie je včasné a  pravidelné hodnotenie plodnosti
pripustených plemenníc. Najvhodnejším a  najspoľahlivejším spôsobom
hodnotenia plodnosti je včasné hodnotenie plodnosti pripustených plemenníc,
pričom sa používa viac metód.
 
a)
a)                 
test rannej teľnosti zistený rektálnym vyšetrením –
palpácia maternice (asymetria, fluktuácia) a  vaječníkov (žlté teliesko).
V  inseminačnej praxi sa stanoví teľnosť najskôr o 60 a  najneskoršie o
90 dní po inseminácii, u  starších kráv možno dosiahnuť spoľahlivé výsledky
až o 70 dní po pripustení (inseminácii)
 
b)
b)                
test neprebehnutých plemenníc (non–return test) –
Vyjadruje percento neprebehnutých (bez príznakov ruje) plemenníc v  čase od
30 do 60 dní a  v čase od  60 do 90
dní (niekedy až 90 – 120 dní) (Plesník a  kol. 1977)  Rýchlo dáva približnú orientáciu
o  situácii v  zabrezávania kráv i  o  plodnosti plemenníkov.
Test neprebehnutých kráv je relatívne málo presný. Všeobecne sa počíta, že
skutočné zabreznutie k  určovanému obdobiu je vždy o  niečo nižšie (
v  priemere  k 30. dňu o 15%, k 60.
dňu o 10% a  k 90. dňu o 5%). Presnosť testu sa teda lineárne zvyšuje
s  predlžovaním doby od poslednej inseminácie a  samozrejme pri
starostlivom sledovaní výskytu ruje v  očakávanom termíne opakovania ruje
za 19 – 22 dní a  jednoduchých násobkov tohto obdobia (Kudláč, Holý 1984,
podľa Jílek a.i., 2002)
 
c)
c)                 
Sledovanie hladiny hormónov v  krvi a  mlieku
(RIA resp. ELISA analýzy) – RIA – rádioimunologická metóda zisťovania
progesterónu v  mlieku. Jej základom je rozdiel medzi hladinami
progesterónu v  dobe aktívneho žltého telieska (diestru a  gravidity)
a  v dobe ruje. Zatiaľ, čo u  cyklujúcich zvierat hladina progesterónu
v  mlieku klesá s  regresiou žltého telieska, u  teľnej plemennice
sa diestrálna produkcia progesterónu udržuje s  premenou corpus luteum periodicum v  corpus luteum
graviditatis. Znamená to, že nízke hladiny progesterónu v  mlieku za
19 – 24 dní po inseminácii (pod 2 ng/ml) svedčia o jalovosti, resp prebiehanie,
vysoké hladiny naopak, koncepciu.
 
d)
d)                
Sonografické vyšetrenie – Pre spoľahlivé vyšetrenie na
teľnosť pri HD je možné medzi 19 – 25 dňom po koncepcii. Medzi 25 – 26 dňom je
už preukázateľná srdcová činnosť. Okolo 40. dňa teľnosti je pozorovaná pupočná
šnúra, neskoršie je možné rozoznať končatiny a  prvé pohyby plodu. Po 70.
dni teľnosti možno sonografiou zistiť placentoformy.
 
Riadok 69:
* Jílek, F. – Berka, T. 2002. Analýza reprodukčních ukazovatelů krav
jako prostředek ke zlepšení jejich produkční výkonnosti. In: ''Zemědělské informace'', Praha – Ústav
zemědělských a  potravinářských informací, 2002, č. 1
 
* Plesník, J. a.i.: ''Chov hovädzieho dobytka''. Bratislava: Príroda,1977 s. 155 – 157,   
450 – 452, 485 – 489[[Kategória:Zootechnika]]