Johann Wolfgang von Goethe: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5708420 používateľa 212.37.94.10 (diskusia) bola vrátená
Armin (diskusia | príspevky)
Riadok 11:
|Miesto úmrtia = [[Weimar]], [[Nemecko]]
|}}
'''Johann Wolfgang Goethe''' (* [[28. august]] [[1749]], [[Frankfurt nad Mohanom]] – † [[22. marec]] [[1832]], [[Weimar]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[básnik]], [[dramatik]], [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[vedec]], [[politik]] a mysliteľ.
 
== Životopis ==
Narodil sa 28. augusta 1749 vo [[Frankturt am Main|Frankfurte nad Mohanom]], jeho otec Johann Caspar Goethe (1710 – 1782) bol zástupcom v cisárskej rade. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, Goethe nebol šľachtického pôvodu (jeho starý otec bol dokonca obyčajným krajčírom). Johannova matka, Katharina Elisabeth Goethe (1731 – 1808), rodená Textor, bola dcérou frankfurtského starostu. V sedemnástich rokoch sa vydala za dvojnásobne staršieho Johanna Caspara Goetheho. Johanna Wolfganga vyučovali ho súkromní učitelia, vďaka čomu bolo jeho vzdelanie nesystematické. V detstve a aj počas štúdia v Lipsku nemal priateľov, jeho dôverníčkou bola sestra Kornélia. V rokoch 1765 - 1768 študoval právo v [[Leipzig|Lipsku]]. Počas štúdia bol utiahnutý, viac ako právo ho viac zaujímalo kreslenie a písanie veršov. Po troch rokoch Lipsko opustil, zdá sa, že hlavne kvôli neznámej chorobe, ktorá ho v Lipsku začala trápiť. Po návrate domov sa počas liečenia venoval literárnej tvorbe. Na otcov nátlak pokračoval od roku 1770 v štúdiu práva v [[Štrasburg]]u. Štúdiu sa opäť veľmi nevenoval a poznatky získaval skôr v knižniciach a samoštúdiom. Zaujímal sa viac o anatómiu a chémiu. V [[Štrasburg]]u sa stretáva s Herderom, vtedy už váženým autorom, ktorý výrazne ovplyvnil Goetheho. Herder Geotheho priviedol k štúdiu Shakespeara a k ľudovej slovesnosti. V Štrasburgu napokon získal licenciát a mohol sa stať advokátom.
 
Po ukončení štúdia sa vrátil domov a neskôr pôsobil ako advokát na ríšskom súde v nemeckom meste Wetzlar. Po krátkom čase sa tejto práce nabažil a začal sa venovať výhradne literárnej tvorbe. Po čase odchádza do mesta Wertzlar, kde pokračuje v literárnej tvorbe. Tu napísal svoje najznámejšie dielo ''Utrpenie mladého Wethera'' (1774), inšpirované nešťastnou láskou k Charlotte Lotte) Buffovej. Po vydaní tohto diela sa vrátil opäť domov a od roku 1775 žil na pozvanie sasko-weimarského vojvodu v meste [[Weimar]]. Tu spočiatku žil spolu s vojvodom pôžitkárskym životom. Stal sa členom Tajnej rady a prvýkrát v živote sa venoval práci, za ktorú dostával plat. Snažil sa kultúrne zveľadiť malé vojvodstvo a realizovať viaceré reformy, ktoré sa nie vždy stretli s pochopením vojvodu Karola Augusta. 10. apríla 1782 bol povýšený do šľachtického stavu. Veľa tiež cestoval, zoznamoval sa s novými ľuďmi, venoval sa svojej literárnej tvorbe. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou hnutia „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor).
 
Začiatkom 80-tych rokoch sa nešťastne zamiloval do Charlotty von Steinovej.
Goethe veľa cestoval, v rokoch 1786 - 1788 navštívil [[Apeninský polostrov]] (dlhšie pobudol najmä v [[Rím]]e a [[Neapol]]e), zašiel až na ostrov [[Sicília|Sicíliu]]. Počas tejto cesty sa bližšie oznámil s antickým umením, ktoré pokladal za vrchol európskej kultúry.
 
V roku 1792 sa Goethe zúčastnil na strane reakčných mocností [[Bitka pri Valmy|bitky pri Valmy]], hoci [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzsku revolúciu]] vítal a pochopil, že znamená predel v ľudských dejinách.
 
V roku 1799 se do [[Weimar]]u presťahoval aj básnik a dramatik [[Friedrich Schiller]], ktorý chcel byť v blízkosti Goetheho, s ktorým spolupracoval už niekoľko rokov. Goethe a [[Friedrich von Schiller|Schiller]] boli už priateľmi, ale ich vzťah prešiel niekoľkými krízami. V roku 1798 publikovali niekoľko balád v ročenke ''Musen-Almanach für das Jahr 1798''. Goethe napísal balady ''Nevesta z Korintu'', ''Čarodejníkov učeň'', ''Hľadač pokladov'', ''Boh a bajadéra''.
V roku 1806 sa Goethe oženil sa s Christianou Vulpiusovou, ktorá pri ňom stála až do svojej smrti. Mali spolu päť detí, ale prežil z nich len prvorodený syn August. V roku 1821 sa v [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]] zoznámil so svojou poslednou láskou Ulrikou von Levetzow (4. 2. 1804 Löbnitz pri Lipska - 13. 11. 1899 Třebívlice na Litoměřicku), s ktorou sa chcel oženiť, v čom mu ale zabránila jeho rodina.
 
Po roku 1793 sa Goethe zdržiaval prevažne vo [[Weimar]]e a v [[Jena|Jene]], tieto mestá opúšťal len na krátku dobu, väčšinou kvôli ceste do českých kúpeľov (pobýval v [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]]). Poslednú väčšiu cestu podnikol do Švajčiarska v roku 1797.
V starobe trpel zdravotnými problémami, ale aké ochorenie ho presne trápilo, nevieme. Na konci života sa chcel opäť oženiť, proti čomu vystúpil jeho syn August s manželkou. Počas posledných desiatich rokov života sa zdržiaval len doma, nepodnikal dlhé cesty a snažil sa dopísať rozpracované diela, najmä ''Fausta''. Už počas svojho života sa stal známym a uznávaným autorom. Goethe zomrel 22. marca 1832 vo svojom dome vo [[Weimar]]e.
 
Goethe je autorom vlastnej autobiografie, ktorá vyšla pod názvom ''Poézia a skutočnosť'' (Dichtung und Wahrheit) v rokoch 1811 – 1833.
 
== Ďalšie aktivity ==
Goethe sa venoval aj mineralógii, botanike a fyzike. Zaujímala ho najmä teória vzniku farieb, ktorej venoval svoje dielo ''Teória farieb'' (Zur Farbenlehre, 1810). Zaujímala ho tiež anatómia, v roku 1784 objavil medzičeľustnú kosť.
Po Goethem je pomenovaný minerál [[goethit]].
 
== Goethe a filozofia ==
Řádek 18 ⟶ 42:
== Zaujímavosti ==
Na pamiatku veľkého priateľstva Goetheho a Schillera stojí na námestí pred Nemeckým národným divadlom vo [[Weimar]]e ich bronzová socha.
 
Po Goethem je pomenovaný minerál [[goethit]].
 
== Dielo ==
* ''GötzNové von Berlichingenpiesne'' ([[dráma]]''Neue Lieder'', poézia, [[17731769]])
* ''Götz von Berlichingen'' ([[dráma]], [[1771]] - 1. verzia, [[1773]] - 2. verzia)
* ''Utrpenie mladého Werthera'' ([[román]], [[1774]])
* ''Prometheus'' ([[báseň]],[[1774]])
Řádek 29 ⟶ 52:
* ''Torquato Tasso'' ([[dráma]],[[1780]]-[[1790]])
* ''Faust'' (fragment, [[1790]])
* ''Benátske epigramy'' (''Venezianische Epigramme'', [[1790]])
* ''Učňovské roky Wilhelma Meistera'' (román, [[1796]])
* ''Vandrovnícke roky Wilhelma Meistera'' (román, vydaný až v roku [[1829]])
* ''Faust'' ([[tragédia]], 1. časť, [[1797]]-[[1808]])
* ''Západovýchodný diván'' (''West-östlicher Diwan'', poézia, [[1814 - 1815]])
* ''Faust'' ([[tragédia]], 2. časť, [[1832]])
* ''Z môjho života, Básnictvo a Pravda'' ([[memoáre]], [[1811]] - [[1831]])
 
== Literatúra ==