Rastlinná bunka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 993 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
Revízia 5720691 používateľa 87.244.252.66 (diskusia) bola vrátená
(zivotna bunka)
d (Revízia 5720691 používateľa 87.244.252.66 (diskusia) bola vrátená)
[[Súbor:Plant cell structure cs.svg|thumb|250px|Stavba rastlinnej bunky]]
 
'''Rastlinná bunka''' je základná stavebná jednotka [[rastliny|rastlinného]] organizmu. Je to [[eukaryotická bunka]], čo znamená, že obsahuje [[genetická informácia|genetickú informáciu]] vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou [[cytoplazmatická membrána|membránou]].
 
Na rozdiel od [[živočíšna bunka|živočíšnej bunky]] má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte [[bunková stena|bunkovú stenu]], ktorej hlavnou zložkou je [[celulóza]]. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť [[plastidy|plastidov]]. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.
 
Dospelá rastlinná bunka obsahuje [[cytoplazma|cytoplazmu]], jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy [[eukaryota|eukaryotickej bunky]], akou je aj rastlinná bunka.
 
Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa ''[[Acetobularia]]'' meria až 5 cm, niektoré [[sklerenchým|sklerenchymatické]] vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky [[lyko]]vých vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm. Najmenšie bunky naopak tvorí [[zelené riasy|zelená riasa]] ''[[Ostreococcus tauri]]''. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.
 
== Bunková stena ==
[[Súbor:Plant cell wall diagram.svg|thumb|Štruktúra bunkovej steny rastlinnej bunky]]
Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových [[riasy|rias]] a [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] rastliny. Je zložená z [[polysacharid]]ov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj [[huby]], ale dôležitou zložkou bunkovej steny je [[chitín]], zatiaľčo u rastlín je to [[celulóza]]. Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená [[anorganická látka|anorganickými látkami]]. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú [[plazmodezma|plazmodezmy]] - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre [[vodný režim rastliny]].
 
V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä z [[pektíny|pektínov]]. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním [[mikrofibrily|mikrofibríl]].
 
== Protoplast ==
Živý obsah bunky sa nazýva [[protoplast]]. Je ohraničený [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickou membránou]] (plazmalemou), polopriepustnou vstvou zloženou z [[fosfolipid]]ov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje priemerne 75-80 % vody.