Sokrates: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5720760 používateľa 91.148.12.70 (diskusia) bola vrátená
Riadok 12:
|Ovplyvnil = [[Platón]], [[Aristoteles]], [[Aristippos z Kyrény]], [[Antisténes z Atén]], vplyv na celú [[Západná filozofia|Západnú filozofiu]]
}}
'''Sokrates''' alebo '''Sókrates''' alebo '''Sókratés''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Σωκράτης</span> – Sókrates/iný prepis: Sókratés, *narodil sa asi [[469 pred Kr.]], [[Atény]] – †–zomrel [[399 pred Kr.]], Atény) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o [[dialóg]].
 
Bol synom [[Sochár (povolanie)|sochára]] Sofroniska a babice Fainarety. Sokrates sa spočiatku zaoberal [[filozofia prírody|filozofiou prírody]] a [[matematika|matematikou]], ktorú zanechal pravdepodobne pod vplyvom [[Anaxagoras|Anaxagora]]. Sokrates si v Aténach získal značnú autoritu; jej posilnením bola aj odpoveď delfskej veštkyne, ktorá ho uznala prinajmenej za veľmi múdreho. To ho ešte viac pripútalo k Aténam, k aténskej kultúre a k duchovnému životu, ktorého prejavom bola v tých časoch činnosť sofistov. A oni boli – i keď nepriamo – aj jeho prvými učiteľmi [[dialektika|dialektiky]] a metódy filozofovania. Tu v Aténach Sokrates pôsobil ako [[morálka|moralista]] a [[politika|politik]], pokúšal sa o reformu [[demokracia|demokratického]] zriadenia, ktoré odsudzoval, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho metóda a filozofia. Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z [[Platón]]ových dialógov, zo Spomienok [[Xenofon]]ta a z krátkych zmienok u [[Aristoteles|Aristotela]]. Jeho najznámejší výrok bol </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">οἶδα ουδὲν εἰδώς</span> ([''oida ūden eidōs''] – „viem, že nič neviem“). Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.