Homonymum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Príklady: rys |
doplnenie informácií a referencie + výmaz mätúcich častí |
||
Riadok 2:
Vznik homoným býva náhodný, napríklad odvodením slov od podobných základov alebo preberaním z cudzích jazykov. Ak sa zhodujú iba v niektorých tvaroch, sú to čiastočné homonymá (''žila'', ''los'').
V rámci lingvistickej teórie sa homonymia považuje za jeden z typov nejednoznačnosti (ambiguity), ktorá zahŕňa homonymiu aj [[Mnohoznačnosť|polysémiu]]. Zatiaľ čo pri polysémii ide o to, že má jedno slovo viacero významov, pri homonymii vzhľadom na stupeň rozdielnosti významov či na rozdielny pôvod konštatujeme, že ide o viacero rozdielnych, i keď rovnako znejúcich slov. V oboch prípadoch však ide o to, že rovnakému zvukovému a pod. reťazcu priraďujeme rozdielne významy; možno teda hovoriť o nediskrétnych faktoch jazyka, vedúcich k existencii synkretických znakových foriem<ref>BRAXATORIS, Martin: [http://despiteborders.com/padova-homonymia-a-suvisiace-pojmy ''Pádová homonymia a súvisiace pojmy']. In: DespiteBorders.com, 27. 2. 2014 [prístup z dňa 27. 2. 2014]</ref>
Nepravé homonymá sú iba výslovnostné alebo homofónne (''biť'' a ''byť'') alebo iba pravopisné alebo homografné (príklad: chaty [chaty vs. čety]).
Řádek 12 ⟶ 14:
* fonetické (homofónny), napr: vír – výr, biť – byť.
== Príklady ==
* stopky (meranie času a časť ovocia)
Řádek 21 ⟶ 20:
* vír/výr (vodný vír a výr ako sova)
* rys (zviera, papier, črta -napr. tváre)
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
| |||