Sedmohradsko: Rozdiel medzi revíziami

Počas tureckých výbojov sa Sedmohradsko ocitlo priamo na vojnovej línii. [[Uhorsko]] nedokázalo Osmanom odolať a v bitke pri Moháči bolo 29. 8. 1526 porazené. Po smrti uhorského kráľa Ľudovíta II. mal na uhorský trón nastúpiť Ferdinand Habsburský, no časť šľachty to odmietla a na trón si zvolila Jána Zápoľského, sedmohradské knieža. Počas nasledujúcich bojov (väčšinou na území Slovenska) ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť, a tak si neobsadené Uhorsko rozdelili (1538), Sedmohradsko a východná časť Uhorska (vrátane [[Abovská župa|Abovskej]], [[Uh (župa)|Užskej]] a [[Zemplín (župa)|Zemplínskej]] stolice na východe Slovenska) pripadli Jánovi Zápoľskému (Sedmohradsku), zvyšok pripadol Rakúsku. Po dobytí Budína Turkami (1541) došlo k istým presunom, predovšetkým dnešné Maďarsko pripadlo Turkom a východné Slovensko Rakúsku. No v priebehu nasledujúcich 150 rokov bola východná časť východného Slovenska niekoľkokrát bola súčasťou Sedmohradska.

Uhorský snem počas revolúcie v rokoch 1848 – 49 požadoval pripojenie Sedmohradska k Uhorsku. Sedmohradský snem (ovládaný prevažne maďarskou šľachtou) to schválil, no malo to za následok vypuknutie povstania Rumunov a Sasov, ktorýktorí spojenie s uhorskomUhorskom odmietali. Tí pod vedením rakúskych dôstojníkov napadli maďarskú šľachtu, podktzorú vedenímviedol poľskéhopoľský generálagenerál ''JózefaJózef ZachariaszaZachariasz BemaBem''. Ten Rakúšanov porazil, no čoskoro na žiadosť cisára Františka Jozefa prišlo Rakúsku na pomoc ruské vojsko, vyslané cárom ''Mikulášom I.'', ktoré Maďarov porazilo v bitke pri TemšváriTemešvári 9. augusta 1849. Väčšina bojov počas revolučných rokov sa odohrala práve v Sedmohradsku. Po porážke revolúcie Rakúsko opäť rozdelilo Uhorsko a Sedmohradsko, a ponemčiliponemčilo administratívu a nemčina sa stala úradnouúradným rečoujazykom v Sedmohradsku aji v celom Uhorsku. Rakúsko však garantovalo občianstvo aj Rumunom.