Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami

Po zániku [[Toltékovia|toltéckeho]] hlavného centra [[Tula]] (severne od Texcoca) roku [[1168]] veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postupne sa usadzovalo okolo brehov [[jazero|jazera]] Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli [[Aztékovia]]. Podľa tradície Aztékovia putovali zo [[sever]]u z územia nazývaného [[Aztlán]] nasledujúc starobylú [[legenda|legendu]] ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové [[mesto]] tam, kde uvidia [[orol (rod)|orla]] sediaceho na vrchole [[kaktus]]u a požierajúceho [[had]]a. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na močaristom [[ostrov]]e pri západnom brehu jazera.

Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku [[1325]] (alebo [[1310]]) na tomto močaristom ostrove [[Tenochtitlán]]. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „[[chinampa]]“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto.

V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roku tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: [[zlato]], [[drahokam]]y, [[odev]]y, [[perie|perá]], [[kukurica siata|kukurica]]. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil [[zahraničná politika|zahraničnú politiku]] a spoločné [[vojsko]], vládca Tlacopánu riadil [[umenie]] a [[remeslo|remeslá]] a vládca z Texcoka riadil [[zákonodarstvo]]. Itzcóatl staval [[chrám]]y a [[budova|budovy]], [[hrádza|hrádzu]] spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu .

Nasledujúci vládca Tenochtitlánu bol (1440 – 1469) [[Moctezuma I.]], ktorý rozšíril ríšu na [[východ]] do Puebly a Veracruzu, na [[juh]] do Guerrera a Moralesa, v meste postavil [[vodovod]] z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu.

Za vlády jeho syna menom [[Axayacatl]] (1469 – 1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj [[Tlaltelolco]]. Za jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov nikdy neporazila.

Nasledujúcimi vládcami boli [[Tízoc]] (1481 – 1486) a [[Auítzotl]] (Ahuitzotl, Axhuitzotl; 1486 – 1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého chrámu obetoval 20 000 zajatcov.

Za vládcu menom [[Moctezuma II.]] (1503 – 1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku [[1516]] sa skončilo spojenectvo s Texcokom. Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku [[1519]] vyplával [[Hernando Cortés]] s 11 loďami z [[Kuba|Kuby]] a vylodil sa na pobreží dnešného [[Mexiko|Mexika]], aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke [[proroctvo]], podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón [[boh]] [[Quetzalcoátl]]. [[Moctezuma II.]] bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti Cortésovi.

Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat [[Cuitláuac]] (1520 – 1521), po ňom synovec [[Cuáutemoc]]. Ani jemu sa už nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho mučili a nakoniec v roku [[1524]] zavraždili.

Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a [[šperk]]ami a mohli postúpiť na niekorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier – jaguár alebo rytier – orol.