Pohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.11.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová |
|||
Riadok 8:
Pri [[izogamia|izogamii]] sú gaméty rovnakej veľkosti a tvaru. Naopak pri [[oogamia|oogamii]] je samičia pohlavná bunka [[vajíčko]] výrazne väčšia a tvarovo odlišná ako samčia pohlavná bunka [[spermia]].
== Genetické pozadie pohlavného rozmnožovania ==
Vlastnosti každého živého organizmu sú určené jeho [[deoxyribonukleová kyselina|deoxyribonukleovou kyselinou]] - DNA. Najväčšia časť DNA je u [[eukaryoty|eukaryotických]] organizmov obalená [[jadrová membrána|jadrovou membránou]]. Určité úseky DNA sa nazývajú [[gén]]y (alebo tzv. kódujúce úseky). DNA v jadre eukaryotov nie je tvorená jedinou spojenou molekulou (tak je tomu u [[prokaryot]]ov), ale je rozdelená do samostatných, rôzne dlhých úsekov. Tieto úseky sú v spojení s bielkovinami formované do hmoty, ktorá sa nazýva [[chromatín]]. V čase [[delenie bunky|delenia bunky]] sa chromatín mení na zreteľne odlíšiteľné útvary - [[chromozóm]]y. Termín chromozómy sa používa pre označenie útvarou jadrovej DNA aj v čase, keď sa bunka nedelí a jej DNA je len vo forme chromatínu. Počet chromozómov je u rôznych organizmov rôzny. Pri delení buniek do dcérskych buniek prechádzajú celé chromozómy a teda všetky gény umiestnené na jednom a tom istom chromozóme prechádzajú do potomstva spoločne. Najbežnejším typom delenia bunky, [[mitóza|mitotickým delením]], získavajú dve novovzniknuté bunky rovnaký počet chromozómov, ako materská bunka.
=== Ploidia ===
{{hlavný článok|Ploidia}}
Pohlavné rozmnožovanie primárne vzniklo preto, aby bolo organizmom umožnené tvoriť potomstvo s unikátnou genetickou výbavou. To je možné dosiahnuť buď výmenou génov medzi dvoma organizmami, alebo (a to je častejší prípad) spojením buniek dvoch organizmov, z ktorých každý nesie svoje gény. Počet génov, ktoré, pokiaľ sú všetky funkčné, pokrývajú všetky životné funkcie organizmov, sa nazýva [[haploidia|haploidný]] počet. Haploidný počet je minimálny počet génov, ktoré môže živý organizmus vo svojich bunkách obsahovať. Väčšina eukaryotických organizmov je však [[diploidia|diploidných]], čo znamená, že skrývajú vo svojich jadrách dve chromozómové sady. Je možné mať v jadre viac ako 2 chromozómové sady, vtedy hovoríme o [[polyploidia|polyploidii]]. Polyploidia je však všeobecne nežiadúca, hoci k nej v prírode občas dochádza. Ak by sa však spojili dve bunky s najbežnejšou, diploidnou sadou chromozómov, vzniknutý jedinec by bol tetraploidný, čiže by mal až 4 sady chromozómov. Preto je dôležité, aby spájajúce sa bunky mali len haploidnú sadu chromozómov a ich spojením by vznikol diploidný jedinec. Z tohto dôvodu vzniklo tzv. redukčné delenie alebo [[meióza]]. Meióza je zvláštnym typom delenia, pri ktorej namiesto dvoch dcérskych buniek vznikajú až 4 dcérske bunky, ale každá len s haploidným počtom chromozómov. Meióza je základným spôsobom vzniku pohlavných buniek. Len výnimočne dochádza k opačnej taktike - splývajúce bunky majú diploidné sady chromozómov a nakrátko vznikne tetraploidný jedinec, z ktorého vznikne redukčným delením haploidné potomstvo. Tento spôsob pohlavného množenia bol pozorovaný napríklad u niektorých kmeňov kvasiniek ''[[Saccharomyces cerevisiae]]''.<ref name="kvasinky" >{{Citácia knihy
| priezvisko = Šipický
| meno = Matej
| priezvisko2 = Šubík
| meno2 = Július
| titul = Genetika kvasiniek
| vydavateľ = VEDA - Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied
| miesto = Bratislava
| rok = 1992
| isbn = 80-224-0396-2
| kapitola = Regulácia životného cyklu - genetika bunkovej diferenciácie
}}</ref>
=== Meióza ===
{{hlavný článok|Meióza}}
Jednobunkové eukaryotické organizmy, napríklad prvoky alebo kvasinky majú telo tvorené len jednou bunkou. Tá za určitých okolností môže vstúpiť do meiózy za vzniku pohlavných buniek - gamét. U [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkových organizmov]] však len v niektorých [[tkanivo|tkanivách]] zostáva zachovaná schopnosť meiózy. Po meióze alebo pred ňou bunka ešte niekedy prekonáva súbor zmien, ktoré ju pripravujú na úlohu pohlavnej bunky. Pridávajú sa jej napríklad [[organela|organely]] slúžiace na pohyb.
=== Pohlavie ===
{{hlavný článok|Pohlavie}}
Nie každá haplidná bunka sa môže spojiť s každou. Možné je spojenie len dvoch buniek rozdielneho [[pohlavie|pohlavia]]. Pohlavie je vlastnosť zabraňujúca spojiť sa gaméte s gamétou, ktorá má rovnakú túto vlastnosť. Väčšinou je pohlavie dané geneticky, no k jeho vývoju či dokonca zmene môže dôjsť až v priebehu života. Ak je jedinec schopný tvoriť samčie aj samičie pohlavné bunky, hovoríme o obojpohlavnosti (hermafrodizme). K jednopohlavnosti, čiže k vzniku dvoch oddelených pohlaví došlo pravdepodobne v súvislosti s [[anizogamioa|anizogamiou]] (nerovnakými pohlavnými bunkami) a prenášaním [[mimojadrová dedičnosť|mimojadrových génov]]<ref name="vesmir1" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Grim
| meno = Tomáš
| priezvisko2 = Storchová
| meno2 = Radka
| titul = Odpověď na každou otázku
| url = http://www.vesmir.cz/clanky/clanek/id/403
| dátum vydania = 2001/1
| dátum prístupu = 2010-11-16
| vydavateľ = Vesmír
| jazyk = česky
}}</ref>, ktoré v drvivej väčšine prípadov odovzdávajú potomstvu iba samice.
Rozdiely medzi jedincami rozdielnych pohlaví môžu byť nepatrné, iba biochemické (napríklad rozličné párovacie typy u kvasiniek<ref name="kvasinky" />), môžu byť v stavbe pohlavných buniek (anizogamia), môžu siahať na úroveň rozdielnej stavby pohlavných orgánov medzi jedincami opačného pohlavia a napokon môžu zasahovať aj tkanivá a orgány, ktoré s vlastným rozmnožovaním priamo nesúvisia. U jednobunkových organizmov s veľkostne a tvarovo rovnakými (izogamnými) bunkami sa nehovorí o samčích a samičích pohlavných bunkách, ale o bunkách párovacích typov. Len pokiaľ sú bunky anizogamné, a jedinec produkuje len jeden ich druh, rozlišuje sa podľa nich jeho pohlavie. Ako [[samica]] sa označuje ten jedinec, ktorý tvorí väčšie pohlavné bunky a spravidla v menšom počte. [[Samec]] tvorí menšie pohlavné bunky, ale je ich viac.
=== Mechanizmy brániace medzidruhovému kríženiu ===
Okrem pohlavia, ktoré zabraňuje okamžitému kríženiu pohlavných buniek toho istého jedinca, existujú tiež mechanizmy na molekulárnej úrovni, ktoré bránia kríženiu naopak príliš odlišných jedincov, čiže jedincov patriacich do nepríbuzných taxómov. Jedným z najjednoduchších mechanizmov je rôzny počet chromozómov v pohlavných bunkách, pretože diploidné organizmy sa navzájom často veľmi líšia v počte chromozómov (napríklad človek má 46 chromozómov a gorila 48 chromozómov). Ďalšou zábranou je funkčná odlišnosť chromozómov rôznych druhov. Napriek tomu niektoré vývojovo príbuzné druhy je možné krížiť, hoci ich gaméty majú odlišné počty chromozómov. Napríklad koňa s 30 chromozómami v pohlavnej bunke je možné skrížiť so somárom, ktorý má v gaméte 29 chromozómov. Ich potomok ([[mul]] alebo [[mulica]]) má však nepárny počet chromozómov - 59 a preto nie je schopný tvoriť pohlavné bunky a ďalej sa množiť. Blízko príbuzné druhy s rovnakým počtom chromozómov sú však schopné plodiť plodné potomstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Základné poznatky a pojmy
| url = http://www.gmo.sk/sk/?page=101
| dátum prístupu = 2011-02-09
| vydavateľ = Odbor biologickej bezpečnosti, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
}}</ref>
== Stretnutie pohlavných buniek ==
| |||