Sklo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert
aktualizácia
Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Glass-Ball.jpg|thumbnail|right|250px|Sklo môže byť priesvitné, ploché alebo v rôznych tvaroch a farbách.]]
'''Sklo''' je homogénna amorfná, izotropná, priehľadná, pevná a krehká látka v metastabilnom stave, vznikajúca ochladzovaním taveniny. Obsahuje najčastejšie kremičitý piesok, sódu, oxidy alkalických kovov, vápenec. Je to biologicky neaktívny materiál.
 
Sklo je transparentné (priehľadné) pre [[viditeľné svetlo]] (existuje aj nepriehľadné sklo). Obyčajné sklo neprepúšťa svetlo o vlnovej dĺžke nižšej ako 400 [[meter|nm]] ([[ultrafialové žiarenie|ultrafialové svetlo]]), pretože obsahuje prímesi, napr. [[sóda|sódu]] (uhličitan sodný).
 
== História ==
Sklo bolo objavené okolo roku 3 000 pred Kr. v [[Egypt]]e. Spočiatku technológia neumožňovala výrobu čistého skla (prímesy) a používalo sa hlavne na výrobu malých nádob a ozdôb. Nádoby sa spracovávali omotávaním okolo hlinenného jadra, ktoré sa po vychladení skleného výrobku rozbilo. Sklo obsahovalo [[oxid kremičitý]], [[vápnik]] a [[sodík]].
 
Sklo sa nachádza aj v prírode, a je tvorené z vulkanickej [[magma|taveniny]]. Toto sklo sa nazýva [[obsidián]]. Obsidián bol dlho používaný na výrobu [[nôž|nožov]] použitím jednoduchých [[nástroj]]ov. Inou formou prírodného skla sú rúrky vzniknuté úderom blesku do kremičitého piesku.
 
== Sklo ==
Sklo je homogénny [[amorfná látka|amorfný]], tuhý, krehký, väčšinou priehľadný materiál s hladkým povrchom. Vyrába sa z tzv. skloviny roztavenej v sklárskej peci. Materiál sa rýchlo schladí a preto nemá dosť času na vytvorenie [[kryštál]]ovej mriežky. Výsledná tuhá látka je amorfná (beztvará). Čisté sklo je [[transparentnosť (optika)|transparentný]] (priehľadný), relatívne [[pevnosť|pevný]] materiál, odolný proti opotrebeniu, v podstate inertný a [[biológia|biologicky]] neaktívny. Môže byť formovaný do rozmanitých tvarov. Sklo je však veľmi krehké a rozbíja sa na ostré črepy. Tieto vlastnosti môžu byť modifikované pridaním zlúčenín (najčastejšie oxidy kovov) do taveniny. Sklo sa dá aj [[tepelné spracovanie|tepelne spracovávať]] napr. [[kalenie|kaliť]].
 
Sklo je tvorené predovšetkým [[oxid kremičitý|oxidom kremičitým]], ktorý sa získava z [[kremeň]]a (kremičitého piesku - tiež sklárskeho piesku). Kremeň má [[teplota topenia|teplotu tavenia]] okolo 2000 [[stupeň Celzia|°C]], preto sa pri výrobe pridávajú alkalické látky, ktoré túto teplotu výrazne znižujú napr. [[uhličitan sodný|sóda]] a [[uhličitan draselný]], ktoré znižujú teplotu tavenia na asi 1000 °C. Pretože alkálie zároveň znižujú odolnosť skla voči vode, čo je nežiadúce, pridáva sa tiež [[oxid vápenatý]], ktorý túto odolnosť zlepšuje.
 
Základné suroviny na výrobu skla sú - čistý kremičitý piesok, oxid vápenatý, uhličitan sodný (draselný), oxid hlinitý a črepy skla (separovaný odpad). Z týchto surovín sa pripraví prášková zmes nazývaná ''sklársky kmeň'', ktorý sa taví v sklárskej peci. Ku základným zložkám kmeňa sa pridávajú rôzne prísady, ktoré sklo čistia, zafarbujú alebo znepriehľadňujú.
 
=== Kremenné sklo ===
Sklo vyrobené iba z čistého oxidu kremičitého SiO<sub>2</sub> ([[kremeň]]) sa nazýva kremenné sklo. Oproti bežným sklám má niektoré vlastnosti odlišné. Neabsorbuje [[ultrafialové žiarenie]], má veľmi vysokú teplotu tavenia (okolo 1650&nbsp;°C), je tvrdé, odolné voči poškriabaniu, opticky čisté (neobsahuje prímesi), neskresľuje vlnovú dĺžku prechádzajúceho svetla (farebná chyba). Preto sa používa tam, kde sú tieto vlastnosti požadované. Napr. pre banky [[halogénová žiarovka|halogénových žiaroviek]], ktoré pracujú pri vysokých teplotách, výbojky pre ultrafialové svetlo, krycie sklá tepelných spotrebičov, hodiniek a pod. Kremenné sklo sa kvôli vysokej teplote tavenia vyrába ďaleko zložitejšie a drahšie ako bežné sklo. Kremenné sklo sa dá vyrobiť natoľko čisté, že stovky kilometrov skla sú transparentné pre [[infračervené žiarenie|infračervené]] vlnové dĺžky svetla, čo sa využíva v [[optické vlákno|optických vláknach]]. Kremenné sklo sa používa tiež v optike na výrobu [[šošovka|šošoviek]] a [[zrkadlo|zrkadiel]].
 
=== Prísady ===
[[Olovo|Olovnaté]] sklo, tiež '''olovnatý krištáľ''', má lepšie vizuálne optické vlastnosti, pretože zvýšený [[index lomu]] (refrakcia) spôsobuje omnoho viac odrazov. Takéto sklo sa používa pre výrobu umeleckých predmetov zo skla. [[Bór]] sa pridáva pre zmenu teplotných a elektrických vlastností. Pridanie [[bárium|bária]] zvýši optický index lomu skla. Oxid [[Tórium|tória]] dá sklu veľmi vysoký refrakčný index a je používaný pre výrobu vysoko kvalitných šošoviek. Väčšie množstvo [[železo|železa]] sa používa v skle, ktoré má absorbovať [[infračervené|infračervenú]] energiu, napr. pre tepelne absorbujúce filtre filmových projektorov. [[Cér]] sa používa pre sklo, ktoré absorbuje [[ultrafialové žiarenie|UV]] vlnové dĺžky (biologicky škodlivé žiarenie).
 
[[Kov]]y a [[oxid]]y kovov sú pridávané do skloviny behom výroby tiež pre zmenu [[farba|farby]] skla. [[Mangán]] odstraňuje [[zelená|zelený]] odtieň železa, vo vyšších koncentráciách dodáva [[ametyst]]ovú farbu. podobne ako mangán aj [[selén]] sa používa pre dekolorizáciu skla, vo vyšších koncentráciách dodáva [[červená|červenú]] farbu. Malé koncentrácie [[kobalt]]u (0,025–0,1 %) dávajú [[modrá|modré]] sklo. Oxid [[cín]]u s oxidmi [[antimón]]u a [[arzén]]u vytvára nepriehľadné [[biela|biele]] sklo, po prvýkrát použité v [[Benátky|Benátkách]] na výrobu imitácie [[porcelán]]u. Použitie dvoch až troch [[percento|percent]] oxidov [[meď|medi]] vytvára [[tyrkys]]ovú farbu. Čistá kovová [[meď]] dáva veľmi tmavé červené nepriehľadné sklo, ktoré sa používa ako náhrada za [[zlato|zlaté]] [[rubín]]ové sklo. [[Nikel]] podľa koncentrácie vytvára modré, [[fialová|fialové]] alebo [[čierna|čierne]] sklo. Pridaním [[Titán|titánu]] vzniká [[žltá|žlto]]-[[hnedá|hnedé]] sklo. [[Zlato]] vo veľmi malých koncentráciách (okolo 0,001 %) vytvára rubínovo zafarbené sklo. [[Urán (prvok)|Urán]] (0,1–2 %) sa pridáva na dodanie [[fluorescencia|fluorescenčnej]] žltej alebo [[zelená|zelenej]] farby. [[Striebro|Strieborné]] zlúčeniny (hlavne [[dusičnan strieborný]])produkujú rozsah farieb od [[oranžová|oranžovo]] červenej po žltú. Metóda, akou je sklo zahriate a ochladené tak isto môže ovplyvniť farbu produkovanú týmito zlúčeninami. Často sa objavujú nové zafarbenia skla a nové využitia vďaka novo preskúmaným vlastnostiam.
oo
 
== Spracovanie skloviny ==
Tekutá sklovina sa ďalej spracováva fúkaním, lisovaním, liatím a to ručne alebo strojovo. Takto vzniknuté polotovary sa môžu ďalej upravovať brúsením, leštením, maľovaním, leptaním...
=== Fúkanie ===
Fúkanie je klasická sklárska technika pre ručné, alebo strojové spracovanie skloviny. Princípom je prichytenie viskóznej skloviny na sklársku píšťalu, do ktorej je tlačený vzduch. Tento na konci rúrky vytvorí bublinu . Súčasným tlačením vzduchu a otáčaním píšťaly sa sklovina udržiava osovo vycentrovaná. Strojovo sa takto vyrábajú napr. fľaše, poháre, karafy a pod. Ručným fúkaním sa vytvárajú hlavne duté umelecké predmety, poháre, karafy, chemické sklo (banky, chladiče) a pod. Tieto predmety nemusia byť vždy len duté. Môžu sa spracovávať aj plné predmety ako napr. ťažítka, kvetinky a veľa predmetov pre dekoračné využitie.
 
=== Liatie ===
Sklovina sa dá odlievať. Odlieva sa do kovových (pri ručnom spracovaní aj do drevených) foriem. Nevýhodou je menej kvalitný povrch. Odlievajú sa fľaše, taniere, poháre, sklenené polotovary (rúry, spojky).
 
=== Tabuľové sklo ===
Sklenené tabule (tabuľové sklo) sa vyrába odlievaním do plochých foriem.Existuje sklo valcované a plavené. Pre dosiahnutie ideálne rovného a hladkého povrchu /sklo plavené/tabuľového skla je vnútro formy tvorené roztaveným cínom.Tato technika sa nazýva float coating, pôvodom z Anglicka. Kvapalná sklovina sa teda vo forme vznáša na kvapalnom cíne. Toto sklo sa nazýva plavené-float. Vyrába sa v odberateľskom formáte od 3mm-19mm.vo velkosti 200,225*321cm a 600x321cm. Niekedy sa do tabuľového skla zalieva kovová mriežka (bezpečnostné sklo) - ide o sklo s drôtenou vložkou tzv. „drôtenka“.Toto sklo je valcované. Takéto sklo sa po rozbití nerozpadne na voľné črepy, ale ostane popraskané v celku. Je pomerne krehké, ale ako bezpečnostné sklo postačuje. Sklo v automobiloch je kalené aj vrstvené - predné a zadné sklá sú lepené (sklo-fólia-sklo) a bočné sú kalené. Po rozbití lepeného skla črepy ostávajú prilepené na fólii. Kalené sklo sa rozbije na množstvo drobných kruhových črepín. Nepriestrelné sklo sa vyrába ako viacvrstvové lepené sklo. Použité sú sklá od hrúbky 3 - 5 mm, striedané bezpečnostnou fóliou.
 
=== Fusing - fusingové sklo ===
Fusing je technika používaná pri spekaní a tvarovaní skla za pomoci vysokých teplôt. V súčasnej dobe patrí k bežným metódam spracovania skla, ako sú brúsenie, lisovanie, tvarovanie, ohýbanie apod.
 
Technológia fusingu je známa už od staroveku, svedčia o tom aj archeologické dôkazy z obdobia okolo roku 2000 pred. n. l. Ako prví používali, techniku podobnú dnešnému fúzovaniu Egypťania a Rímania.
 
S rozvojom fúkaného skla ustupuje fusing do ústrania. K znovuobjeveniu tejto techniky došlo až v priebehu 19. storočia v Európe. V súčasnosti sa fusingové sklo stáva vyhľadávaným artiklom pri dekorácii interiérov a v architektúre.
 
=== Iné použitie skla ===
Zo skla sa vyrábajú aj [[polotovar]]y, ktoré slúžia na ďalšie spracovanie. Príkladom sú [[sklenené vlákno|sklenené vlákna]], ktoré slúžia ako polotovar pre výrobu [[sklenená tkanina|sklenených tkanín]], napr. povrazov, knôtov, armovacích mriežok, rohoží, spletaných vláken, [[sklenená vata|sklenenej vaty]] a pod.).
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Sklo|commons=Category:Glass}}
 
 
{{Technický výhonok}}
 
[[Kategória:Sklo| ]]
 
{{Link FA|af}}