|
== Dejiny ==
{{Copyvio|zdroj=http://www.radosina.sk/obec-radosina/historia/}}
Radošina vznikla na komunikačne veľmi exponovanom mieste, v jej [[chotár]]i sa už vo včasnom [[stredovek]]u križovali dôležité diaľkové cesty. Názov obce pochádza pravdepodobne od [[potok]]a, ktorý sa prvýkrát spomína v listine nitrianskeho archidiakona Vincenta z roku [[1249]] ako Radusna. V priebehu [[13. storočie|13. storočia]] Radošina vyrástla na pomerne ľudnatú dedinu. Už v tretine 14. storočia bola majetkom nitrianskeho biskupstva. V tomto období mali Radošinčania časté spory so susedmi o chotárne hranice. Obdobie 15. storočia už v žiadnom prípade nemožno charakterizovať ako pokojný čas hospodárskeho rozmachu. Skôr naopak. Práve v tomto čase [[husiti]] z topoľčianskej posádky začali organizovať „spanilé jazdy“ do širokého okolia. Koncom stredoveku predstavovala Radošina veľké a ľudnaté sídlo. Na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] mala okolo 40 sedliackych usadlostí čo predstavovalo asi 300 obyvateľov. Nepokojné 16. a [[17. storočie]] poznamenali vpády Turkov po roku [[1530]], šľachtické povstania od 17. storočia do roku [[1711]], reformácia a protireformácia. Nie je známe, kedy sa Radošina stala mestečkom, lebo privilégium povyšujúce obec na mesto sa nezachovalo. Keďže sa v polovici 16. storočia spomína už ako oppidum, mohlo sa tak stať od polovice 15. do začiatku 17. storočia. V druhej polovici 16. storočia (v roku [[1576]]) sa zmenilo sociálne postavenie obyvateľov mestečka. Radošina trpela nielen plienením pravidelného tureckého vojska, ale aj vyčíňaním zbojníckych tlúp, zložených s domácich i tureckých vojenských zbehov. Radošina v roku [[1605]] vyhorela.
[[18. storočie|Osemnáste storočie]], poznamenané na začiatku posledným [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburským povstaním]] kurucov na čele s [[František II. Rákoci|Františkom II. Rákocim]], je známe v ďalšom období spoločenským rozvojom a hospodárskou stabilizáciou pomerov v monarchii. Keď [[kuruci|kurucké]] vojská obsadili sídlo župy [[Nitra|Nitru]], konali sa v Radošine (v rokoch [[1705]] a [[1706]]) župné zhromaždenia. Odvtedy pochádzajú kaplnky na kopci nad mestečkom, ktoré okrem modlenia slúžili aj ako strážne a signalizačné zariadenia. Na začiatku [[18. storočie|18.storočia]] pôsobil v Radošine kamaldulský mních [[fráter Cyprián]]. Bol známy ako lietajúci mních - lietal na primitívnom rogale. Počas 18. storočia sa v Radošine vybudovali viaceré dôležité stavby - pánsky hostinec, xenodochium (chudobinec), dom radošinského chirurga, panský pivovar, pálenica, mäsiarstvo, tehelňa, kováčska vyhňa, vínny sklep s peknou maľovanou izbou pre hostí, slúžiacou v čase vinobrania s kapacitou 500 urien vína. V popredí slovenských národných snáh v 18 stor. stálo [[Slovenské učené tovarišstvo]] v [[Trnava|Trnave]], ktoré si dalo za cieľ šíriť slovenský jazyk a literatúru. Medzi jeho zakladateľov v roku [[1792]] patrili aj radošinskí farári [[Gabriel Fejerpataky-Belopotocký]] a [[Andrej Rišák]]. Všetky dostupné štatistiky potvrdzujú, že obyvatelia Radošiny boli v prevažnej miere Slováci vyznávajúci katolícku vieru. Ostatné skupiny obyvateľov odlišnej národnosti a konfesie tvorili v porovnaní s nimi iba nepatrnú menšinu. Koniec 18. a začiatok 19. storočia poznamenali [[napoleonské vojny]] a verbovačky do vojska, časté požiare a neúroda. V obci sa objavovla [[cholera]] najhorší priebeh mala v roku 1866, kedy obyvateľov infikovali vojaci prechádzajúci mestečkom. Zo 149 chorých zomrelo 89 Radošinčanov. Radošina sa v roku [[1871]] stala sídlom obvodného notárskeho úradu s obvodom Radošina, [[Bzince]], [[Krtovce]], [[Nitrianska Blatnica]] a [[Vozokany]]. Na ochranu práv [[urbárnik]]ov vzniklo v Radošine urbárske spoločenstvo, v ktorom malo 109 bývalých urbárskych gazdov [[hlasovacie právo]]. Pred začiatkom [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] mali Radošinčania vo volebných komisiách troch svojich zástupcov. Počas vojny nebola situácia v mestečku jednoduchá a jej predstavitelia sa usilovali zmierniť biedu obyvateľov.
== Rodáci ==
|
