T-72: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
dopl. |
||
Riadok 20:
}}
'''T-72 Ural''' niekedy tiež označovaný ako '''Objekt 172M''' je [[Sovietsky zväz|sovietsky]]
== Vznik a vývoj ==
Vývoj tanku začal vo fabrike [[UralVagonZavod]] v [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]]. Cieľom konštruktérov bolo vyrobiť efektívny ale jednoduchý a na výrobu nenáročný tank. Vyvíjaný bol súčasne s typom [[T-64|T-64A]], ktorého výroba sa začala v Charkovskom traktorovom závode. T-64A bol do výzbroje zavedený v roku 1968 a predstavoval jeden z najmodernejších tankov svojej doby. Jeho výroba bola plánovaná v [[Charkov]]e, [[Leningrad]]e, [[Omsk]]u a [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]]. Zavedenie výroby moderného tanku, hlavne jeho nového motoru 5TDF, ktorý si vyžadoval rad nových postupov, však nebolo v tomto období vo všetkých týchto továrňach možné. V prípade vojny nebolo možné produkovať vo všetkých týchto továrňach dostatočné množstvo T-64A. Ministerstvo priemyslu preto navrhlo vývoj tanku T-64 s motorom V-45, ktorý bol vyvíjaný v tankovej konštrukčnej kancelárii v Nižnom Tagile pod vedením [[Leonid Nikalajevič Karcev|L. N. Karceva]]. Pôvodný T-64 s novým motorom (pod označením Objekt 172 bol ďalej upravovaný a dostal označenie Objekt 172M.
Začal sa vyrábať v roku [[1971]], do výzbroje sovietskych ozbrojených síl sa stroj dostal v roku [[1973]] pod označením T-72 Ural. Tank bol rovnocenný stroju T-64, bol však jednoduchší a lacnejší na výrobu. Vážil 41 ton, pohonnú jednotku predstavoval dieslový motor V-45 o výkone 780 koní. Stroj dosahoval najvyššiu rýchlosť na ceste 60 km/h. Vďaka automatickému nabíjaču, ktorý bol jednoduchší ako v stroji T-64 mal len 3 členov posádky. Hlavnú výzbroj tvoril kanón kalibru 125 mm. Vedľajšia výzbroj pozostávala zo spriahnutého guľometu kalibru 7,62 mm a guľometu kalibru 12,7 mm umiestneného na veliteľskej vežičke, ktorý slúžil na obranu pred vrtuľníkmi či k paľbe po ľahko pancierovaných cieľoch. Celkovo ich bolo vyrobených okolo 20 000 ks a vyvážané boli do krajín [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], [[Fínsko|Fínska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[India|Indie]] a na [[Blízky východ]]. Vzniklo veľa verzií, napr. pôvodné typy T-72 majú čelný pancier silný {{mm|200|m}}, zatiaľ čo typy T-72G a T-72M 350 až {{mm|400|m}}. Z typu T-72 bol neskôr vyvinutý ruský hlavný bojový tank [[T-90]].
T-72 je na rozdiel od najnovších tankov [[Severoatlantická aliancia|NATO]] dosť ľahký a celkovo menší. Dôvodom je najmä iná koncepcia vývoja tankov, ktorú zaviedli sovietski a pokračujú v nej i ruskí konštruktéri. Menšie rozmery tankov, najmä ich menšia výška totiž výrazne zvyšujú maskovanie tankov a tým aj šancu prežiť v boji. Jeho {{mm|125}} kanón má omnoho kratší účinný dostrel, ako západné tanky, ale na menšie vzdialenosti je schopný prebiť aj najmodernejšie pancierovanie tankov NATO. Narozdiel od techniky NATO má tank stále pasívnu ochranu pred rádioaktívnym žiarením. Doterajšie konflikty jednoznačne nepreukázali, či je táto koncepcia lepšia alebo horšia ako západná. Slovenská verzia [[T-72M2]] je vybavená jedným protilietadlovým kanónom kalibru {{mm|30|m}} [[2A42]] s dostrelom {{m|2000|m}} na pravej strane veže namiesto {{mm|12.7}} guľometu (pôvodne sa uvažovalo s montážou dvoch {{mm|20|m}} kanónov Oerlikon-Contraves KAA).
| |||