V roku 1950 boli Tadeus Reichstein, Edward Calvin Kendall a Philip Showalter Hench ocenení za prácu na kôre nadobličiek, ktorá bola zavŕšená izoláciou kortizónu, nobelovouNobelovou cenou za fyziólógiufyziológiu a medicínu.
Kortikosteroidy sú používané vterapiiv terapii už pomerne dlho. Lewis Sarett z Merck & Co. prvý syntetizoval kortizón, pričom použil komplikovanú 36-stupňovú syntézu počínajúcu deoxycholovou kyselinou, extrahovanou z hovädzej žlče. Kvôli nízkej efektívnosti premeny kyseliny deoxycholovej na kortizón vychádzala cena kortizónu na 200 amerických dolárov na gram. Russel Marker zo Syntex objavil oveľa lacnejší a prístupnejší zdrojový materiál, diosgenín z mexických sladkých zemiakov. Jeho proces premeny diosgenínu na progesteron štvorstupňovou premenou sa volá Markerova degradácia. Bol to dôležitý krok v masovej produkcii steroidných hormónov vrátane kortizónu a kontraceptív. V roku 1952 H. C. Murray z Upjohn Co. vyvinul proces pri ktorom plieseň rodu Rhizopus oxidovala progesterón na produkt, ktorý bol potom premenený na kortizón. Možnosť lacno vyrábať veľké množstvá kortizónu z diosgenínu v sladkých zemiakoch znížila cenu na 6$ za gram a v 80-tych rokoch a ďalej na 0,46$ za gram. Výskum Percyho Juliana tiež pomohol postupu tohoto výskumu. Podstata protizápalového účinku kortizónu však ostala záhadou až do objavenia adhezívnej kaskády a účasti fosfolipázy A<sub>2</sub> v produkcii prostaglandínov a leukotriénov, začiatkom 80-tych rokov.
