Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 3 930 bajtov ,  pred 6 rokmi
d (Verzia používateľa 78.98.239.160 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Stryn)
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je [[slovenčina]]. Od [[1. máj]]a [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od 1. januára [[2009]] je 16. členom [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|Eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]].
 
=naser si
== Dejiny ==
) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.
{{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}}
''Pozri články: [[Zoznam vládcov Slovenska]], [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská republika rád]], [[Prvá Slovenská republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]''
 
[[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|left|thumb|Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr.<ref name=Kronika>KOVÁČ, D., a kol.: ''Kronika Slovenska 1.'' Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998, s. 76.</ref>]]
 
Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[paleolit]]u približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – [[Gánovce]], nález sošky [[Venuša|Venuše]] v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch]]). Približne 5000{{--}}4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]).
 
Od konca 4. stor. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – [[Kelti]]. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
 
Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]].
 
Koncom [[4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. Slovensko sa stalo súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] v [[7. storočie|7. storočí]], samostatného [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] (koniec [[8. storočia]] – [[833]]) a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (833 – cca [[907]]). V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] žiada [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] súhlasí a na Veľkú Moravu posiela solúnskych bratov [[Svätý Cyril|Konštantína]] (rehoľným menom Cyril) a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorí zostavujú [[hlaholika|hlaholiku]], prekladajú [[Písmo sväté]] a bohoslužobné zvitky a knihy a organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] (od [[10. storočie|10. stor.]] až [[13. storočie|13. stor.]] do [[1918]]), v ktorom do začiatku [[12. storočia]] tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).
 
Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.<ref>[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina</ref>
 
Po [[Osmanská ríša|Osmanskej]] expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.
 
Roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] spisovnú [[slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí ([[bernolákovčina]]). Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.
Anonymný používateľ