Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 169:
[[1. január]]a [[1993]] vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Od [[19. január]]a [[1993]] je Slovensko členom [[OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[NATO]] a od [[1. máj]]a 2004 členom [[Európska únia|Európskej únie]].
 
=naser si ti hovno mastné=
== Geografia ==
) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.
Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.
[[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|vpravo|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]]
[[Súbor:Slovakia Oravsky Podzamok.jpg|thumb|right|[[Oravský hrad]]]]
[[Súbor:Chvojnica hills near Unin.jpg|thumb|Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí]]
[[Súbor:Spissky hrad 2007.jpg|right|thumb|[[Spišský hrad]], na travertínovom [[Spišský hradný vrch|hradnom vrchu]]]]
[[Súbor:Bardejov-town center square.jpg|thumb|right|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]]
[[Súbor:Kriváň.JPG|right|thumb|[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska]]
 
Roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] spisovnú [[slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí ([[bernolákovčina]]). Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.
=== Sídla ===
Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009)<ref name=VCH2009>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Všeobecné charakteristiky za rok 2009
| url = http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Štatistický úrad SR
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú [[Bratislava]] a [[Košice]], ďalej nasledujú [[Prešov]], [[Žilina]], [[Nitra]], [[Banská Bystrica]] a [[Trnava]]. V mestách žije vyše 57 percent populácie.
 
V revolúcii rokov [[1848]] – [[1949|49]] sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], to sa im však nepodarilo.
=== Povrch ===
Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí [[Záhorská nížina]], [[Podunajská nížina]] a [[Východoslovenská nížina]].
 
Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]]{{--}}1918.
=== Podnebie ===
Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
 
V roku [[1918]] sa Slovensko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Tretia ríša|Nemeckej ríše]]. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku [[1944]] vypuklo [[Slovenské národné povstanie]] (politické a vojenské centrum [[Banská Bystrica]]; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované [[Červená armáda|Červenou armádou]].
# '''Nížiny'''
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú [[Bratislava]] a [[Hurbanovo]].
## Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskú nížinu]] a [[Košická kotlina|Košickú kotlinu]]. Typickým predstaviteľom sú [[Košice]].
# '''Kotliny''' – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15{{--}}18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú [[Poprad]], [[Sliač]] a [[Žilina]].
# '''Hory''' – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje [[Štrbské Pleso]], [[Chopok]] a [[Lomnický štít]].
 
Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu [[ZSSR]]. Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne [[Februárový prevrat|ujali komunisti]], došlo k [[Znárodnenie|zoštátneniu]] súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným [[pražská jar|politickým zmenám]]. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila [[komunizmus|komunistický]] režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.
=== Vodstvo ===
Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je [[Dunaj]], ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na [[úmorie]] [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. K úmoriu Baltského mora patria [[povodie|povodia]] riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Dunajec]]. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek [[Morava (rieka)|Morava]], [[Dunaj]], [[Tisa]]. [[Pleso|Plesá]] na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. [[Štrbské pleso]], [[Veľké Hincovo pleso]], [[Popradské pleso]], alebo [[Skalnaté pleso]].
 
[[1. január]]a [[1993]] vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Od [[19. január]]a [[1993]] je Slovensko členom [[OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[NATO]] a od [[1. máj]]a 2004 členom [[Európska únia|Európskej únie]].
Najviac priehrad je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Nosice (Priehrada mládeže)|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
# [[kras]]ová voda – nachádza sa v jaskyniach;
# [[minerálna voda]];
# [[termálna voda]] – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov)<ref>.{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Obec Podhájska - Geotermálny prameň
| url = http://www.obecpodhajska.sk/?menu=210
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 25.1.2010
| vydavateľ = obecpodhajska.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
=== Zemepisné zaujímavosti ===
;Svetové strany
* najsevernejší bod: [[Babia hora]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
* najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
* najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
* najvýchodnejší bod: [[Nová Sedlica]] (hraničný trojmedzník) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
 
;Nadmorská výška
* najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}})
* najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}})
 
;Stredy
* stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky)
* geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia
* stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.)
 
;Hranice<ref name=hranice />
* celkovo {{km|1652.6|m}}
* najkratšia s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}})
* najdlhšia s [[Maďarsko]]m ({{km|654.8|m}})
* s [[Poľsko]]m {{km|541.1|m}}
* s [[Rakúsko]]m {{km|107.1|m}}
* s [[Česko]]m {{km|251.8|m}}
* index štátnych hraníc: 2,1
 
;Vzdialenosti (vzdušné)
* najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
* najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]]
* najkratšia vzdialenosť k [[more|moru]]: {{km|361|m}} k [[Rijeka|Rijeke]] pri [[Jadranské more|Jadranskom mori]]
 
== Geológia ==