Cech: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: doplnená |
|||
Riadok 1:
{{pozri|chemikovi USA|Thomas R. Cech}}
'''Cech''' je organizácia [[remeselník]]ov alebo drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu.
[[Súbor:Krejčí a postřihovači Most - znak.jpg|200px|vpravo|náhľad|Znak cechu krajčírov a strihačov v českom meste Most]]
== Charakteristika cechov ==
Cechy dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu. Predpisovali, koľko môže byť v meste majstrov, koľko tovarišov a učňov. Výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov upravovali cechové artikuly. Cechy plnili aj sociálnu a charitatívnu funkciu - v niektorých prípadoch vyplácali vdovám alebo sirotám po predčasne zomrelých majstroch skromnú penziu.
Každý cech mal svojho cirkevného patróna. V deň sviatku tohto patróna sa zvyčajne stretávali majstri pri slávnostnom obede. Každý cech mal aj zástavu, ktorá bola uložená v kostole a svoj cechový znak. V mestách s vybudovanými hradbami mali jednotlivé cechy v správe časť hradieb a jednu z veží či bášt, ktorú museli príslušníci cechu v prípade vojenského ohrozenia mesta brániť.
Cechová výroba a cechové organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku 1872.
== Dejiny cechov na Slovensku ==
Prvá písomná zmienka o cechu z nášho územia pochádza z Košíc, kde sa v roku 1307 do cechu združili košickí kožušníci. Cechy sa začali rozvíjať najmä v období vlády [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta z Anjou]] a jeho syna [[Ľudovít I. Anjou|Ľudovíta I.]], ktorí povoľovali zakladanie cechcov v slobodných kráľovských mestách. Remeselná výroba a cechová organizácia výrobcov bola typická pre vrcholný a neskorý stredovek, i pre obdobie raného novoveku. K mestám, ktoré mali na prelome 17. a 18. storočia najväčší počet cechov, patrila [[Bratislava]], [[Košice]], [[Levoča]], [[Prešov]], [[Banská Bystrica]], [[Trnava]], [[Kežmarok]].
V období rokov 1715 až 1770 to boli [[Bratislava]], [[Komárno]], [[Prešov]], [[Skalica]], [[Kežmarok]], [[Košice]], [[Modra]]. O markantnom vzraste remeselnej výroby svedčí aj fakt, že v rokoch 1715 - 1720 bolo na Slovensku 8000 remeselníckych dielní, pričom ich počet do roku 1770 vystúpil až na 22000.
== Sociálna hierarchia v rámci cechu ==
Cech mal tiež svoju vnútornú hierarchiu, ktorá sa zakladala na existencii troch základných stavov v jeho rámci. Prvým bol najnižší učňovský stav. Druhým zas stav tovarišský a tretí – najvyšší, bol majsterský.
V rámci cechu si všetci majstri spomedzi seba volili cechmajstra. Cechmajster prezentoval cech na verejnosti a viedol jednania z mestskou alebo šľachtickou vrchnosťou (v prípade poddanských/zemepánskych mestečiek). V rámci cechu mal cechmajster prvostupňovú trestno-právnu jurisdikciu, čo znamenalo, že mal právomoc súdiť a trestať členov cechu za menšie priestupky, prečiny vo výrobe a mravné poklesky. Majster mal na starosti cechovú truhlicu, kontroloval kvalitu výrobkov a viedol porady cechu. Pritom každý z majstrov mal viesť príkladný život, čo platilo pre ich súkromný, tak aj pracovný život. Bezúhonný súkromný život bol samozrejmou požiadavkou. Starší majstri tým mali byť príkladom pre tovarišov a učňov, sami očakávali od kolegov a tovarišov prejavy úcty.
Každý majster sa snažil pracovať poctivo, aby v lokálnej spoločnosti nestratil morálny kredit a česť, pretože tým by ohrozil svoju vlastnú existenciu. Výrobky mohol predávať len na mestskom trhu a nie podomovým predajom. Tzv. "míľové" právo zabraňovalo v usídleniu sa cudzieho majstra v meste, kde už pôsobil majster jeho remesla. Majstri sa tým bránili proti cudzej konkurencii.
== Literatúra ==
| |||