|
| footnotes = '''Demonym''': ''Bratislavčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Bratislavčan}}</ref>
}}
'''Bratislava''' (do roku [[1919]] {{V jazyku|slk|Prešporok/Prešporek}}, iné názvy pozri [[Bratislava#N.C3.A1zov|Zoznam historických názvov Bratislavy]]) je [[hlavné mesto|hlavné]], najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto [[Slovensko|Slovenska]]. Je aj sídlom [[Bratislavský kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]. Má rozlohu {{km2|367.584}}, žije tu 465 327 obyvateľov, v [[Bratislavská aglomerácia|bratislavskej aglomerácii]] s rozlohou {{km2|853.15}} žije 546 300 ľudí, v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s [[Trnavský kraj|Trnavským krajom]], ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri [[bratislavsko-trnavská aglomerácia]] a [[bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia]]). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.
Sídli tu [[Prezident Slovenskej republiky|prezident]], [[Národná rada Slovenskej republiky|parlament]], [[Vláda Slovenskej republiky|vláda]], [[ministerstvo|ministerstvá]], [[veľvyslanectvo|veľvyslanectvá]] a rôzne úrady. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko [[univerzita|univerzít]], [[vysoká škola|vysokých škôl]], [[divadlo (organizácia)|divadiel]], [[múzeum|múzeí]] a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma [[Slovenská filharmónia]], [[Slovenská národná galéria]], [[Slovenské národné múzeum]] a [[Slovenské národné divadlo]].
Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku [[1997]] tu sídli [[Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov]] – United Nations Development Programme for Europe – skr. [[UNDP]] Europe. Od roku [[2000]] je mesto sídlom [[Medzinárodný vyšehradský fond|Medzinárodného vyšehradského fondu]] – International Visegrad Fund. Na Námestí slobody sídli Európska rada [[Svetová poštová únia|Svetovej poštovej únie]] (UPU).
Pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: [[nemčina|nemeckým]], [[maďarčina|maďarským]] a [[slovenčina|slovenským]].
Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v [[Staré Mesto (Bratislava)|Starom Meste]]. Mestská [[pamiatková rezervácia]] je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový [[Bratislavský hrad]], vedľa ktorého sa nachádza budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a neďaleko [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm svätého Martina]].
Najvýraznejšou modernou stavbou je [[Most SNP]] na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou<ref>[http://www.slovaci.at/modules.php?op=modload&name=News&file=article&sid=7 Bratislava bude mať nový most]</ref>. V roku [[2001]] bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.
== Poloha ==
[[Súbor:Ba castle at night.JPG|vľavo|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]]
Nachádza sa v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]], na súradniciach <nowiki>17°10'75''</nowiki> [[zemepisná dĺžka|východnej dĺžky]], <nowiki>48°14'90''</nowiki> [[zemepisná šírka|severnej šírky]], 126 – {{m|514|m}} nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky [[Dunaj]], na upätí pohoria [[Malé Karpaty]]. Svojou rozlohou {{km2|367.58}} je najväčším mestom Slovenska (mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] má po odčlenení [[Štrbské Pleso|Štrbského plesa]] len {{km2|360.127}}). Leží v bezprostrednej blízkosti [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa {{km|60|m}} východne od [[Viedeň|Viedne]], čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom [[Győr]] (Ráb) a moravským mestom [[Brno]] tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región [[CENTROPE]].
Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce [[Marianka]] a [[Borinka]], mestá [[Stupava]] a [[Svätý Jur]], na východe obce [[Most pri Bratislave]], [[Chorvátsky Grob]] a [[Ivanka pri Dunaji]], na juhovýchode obce [[Rovinka]], [[Dunajská Lužná]], [[Kalinkovo]], [[Hamuliakovo]] a mesto [[Šamorín]], na juhu maďarská obec [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] a rakúska obec [[Deutsch Jahrndorf]], na západe rakúske obce [[Kittsee]] (Kopčany) a [[Wolfsthal]] a rakúske mesto [[Hainburg an der Donau]].
Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.
{{graf počasia|Bratislavu
|float = left
|-3|2|30
|-2|4|40
|1|10|30
|4|15|30
|9|20|50
|12|23|70
|14|26|60
|13|26|60
|10|21|30
|5|15|40
|1|7|50
|-1|3|50
|zdroj = [http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=61811&refer=&units=metric WeatherBase]
}}
[[Súbor:Špitálska 3.jpg|thumb|Špitálska ulica]]
=== Podnebie ===
Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9 °C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo {{mm|527.4|m}} zrážok.
[[Súbor:Bratislava, Staré Mesto, Hrad, pohled na Nový most.jpg|vľavo|náhľad|Most SNP v noci]]
=== Časti mesta ===
{{hlavný článok|Mestské časti Bratislavy}}
[[Súbor:Bratislava Squared.JPG|vľavo|náhľad|[[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavné námestie]]]]
[[Súbor:BA hviezdoslav.JPG|vpravo|náhľad|[[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]]]]
Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou [[Podunajské Biskupice]], s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť [[Lamač]] s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.
=== Vodné toky ===
{{hlavný článok|Zoznam vodných tokov v Bratislave}}
Cez Bratislavu tečie rieka [[Dunaj]], druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť [[Petržalka]] od ostatných mestských častí. V mestskej časti [[Devín]] sa do Dunaja vlieva rieka [[Morava (rieka)|Morava]], do ktorej západne od [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] ústi riečka [[Mláka (prítok Moravy)|Mláka]].
Do [[Karloveské rameno (Dunaj)|Karloveského ramena]] sa západne od Dlhých dielov vlieva [[Mokrý potok (prítok Dunaja)|Mokrý potok]]. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]].
Východné svahy Malých Karpát odvodňuje [[Račiansky kanál]], ktorý sa severne od mestskej časti [[Vajnory]] spája s vodami [[Blatina (prítok Malého Dunaja)|Blatiny]], ktorá ďalej ústi do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].
=== Vodné plochy ===
{{hlavný článok|Zoznam vodných plôch v Bratislave a okolí}}
V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad [[Štrkovecké jazero]] a [[Kuchajda]] v Ružinove, [[Vajnorské jazerá]] a [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]] pri diaľnici D1, [[Malý Draždiak]] a [[Veľký Draždiak]] v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.
== Názov ==
{{Hlavný článok|Zoznam historických názvov Bratislavy}}
Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka [[1919]]. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky ''Prešporok'', ''Prešpurek'' alebo zriedkavo ''Bratislava'', ''Břetislava'' či ''Požúň,'' po maďarsky ''Pozsony,'' po nemecky ''Preßburg'' (súčasným pravopisom ''Pressburg''). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov ''Pozsony'', v nemčine sa dnes používa aj názov ''Pressburg'', aj názov ''Bratislava''.
Latinský názov znie ''Posonium'' alebo staršie aj z gréčtiny ''Istropolis''.
Bratislava je známa aj pod označeniami ''Krásavica na Dunaji'' a ''Mesto Mieru'' (titul mestu udelila [[Svetová rada mieru]]). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu ''Bratislava''. Napriek pomerne častému používaniu ho takmer všetci rodení Bratislavčania považujú za hanlivý. {{Chýba zdroj}}
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Bratislavy}}
[[Súbor:Bratislava in 16th century.jpg|vpravo|náhľad|Bratislava v 16. storočí]]
[[Súbor:Bratislava (Posonium) by Matthaus Merian 1638.jpg|vpravo|náhľad|Bratislava v 17. storočí]]
[[Súbor:Bratislava castle historical picture.jpg|vpravo|náhľad|Podhradie v 19. storočí alebo na začiatku 20. storočia]]
[[Súbor:Slovakia-Devin castle8.JPG|vpravo|náhľad|[[Devínsky hrad]]]]
* 25{{--}}15 mil.: kostry Pliopitheca
* 14{{--}}10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
* [[staršia kamenná doba]]: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a [[neandertálec|neandertálca]]
* [[mladšia kamenná doba]]: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
* [[400 pred Kr.|400]] – [[50 pred Kr.]]: [[Kelti]]; od [[125 pred Kr.]] sa tu nachádza významné keltské [[Oppidum (železná doba)|oppidum]] (opevnené mesto) s [[mincovňa|mincovňou]]
* [[1. storočie]] – [[5. storočie]]: hranica [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] vedie stredom dnešného mesta. Početné [[Staroveký Rím|rímske]] (napr. [[Gerulata]]) a [[Germáni|germánske]] osady.
* [[6. storočie]] – [[8. storočie]]: prví [[Slovania]] (od roku [[500]] dodnes) a [[Avari]] (od konca [[6. storočie|6. stor.]] až do [[8. storočie|8. stor.]])
* [[623]]{{--}}[[658]]: Súčasť [[Samova ríša|Samovej ríše]].
* od konca [[8. storočie|8. storočia]] do roku [[833]]: Súčasť [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]].
* [[833]]{{--}}[[907]]: Súčasť [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].
* [[907]]: Prvá písomná zmienka o Bratislave v [[Salzburg]]ských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
* [[907]]{{--}}[[1918]]: Súčasť [[Uhorsko|Uhorska]]:
** [[1291]]: (2. decembra) Uhorský kráľ [[Ondrej III.]] udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
** [[1436]]: [[Žigmund Luxemburský]] udelil mestu právo používať erb.
** [[1464]]: [[Matej Korvín]] potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou]].
** [[1468]]: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
** [[1536]]{{--}}[[1784]]: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
** [[1542]]{{--}}[[1848]]: Miesto zasadaní uhorského snemu
** [[1543]]{{--}}[[1820]]: Sídlo [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa.
** [[1563]]{{--}}[[1830]]: Korunovačné mesto uhorských kráľov<ref>Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 - 1830, Štefan Holčík,1986,TATRAN,4296. publikácia</ref>.
** od [[18. storočie|18. storočia]]: centrum [[Slovenské národné obrodenie|Slovenského národného obrodenia]].
** cca [[1711]]: veľká morová epidémia, zahynulo 3 860 ľudí.
** [[1741]]: [[Mária Terézia]] ([[25. jún]]) korunovaná za [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovnú
** [[1775]]: [[Mária Terézia]] prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
** [[1783]]: [[Jozef II.]] nariadil presťahovať centrálne úrady do [[Budín]]a a korunovačné klenoty z hradu do [[Viedeň|Viedne]].
** [[1805]]: (4.) [[bratislavský mier (1805)|Bratislavský mier]] podpísaný v Zrkadlovej sieni [[Primaciálny palác|Primaciálneho paláca]].
** [[1809]]: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
** [[1811]]: Bratislavský hrad vyhorel.
** [[1840]]: premáva [[konská železnica]] medzi Bratislavou a [[Svätý Jur|Svätým Jurom]].
** [[1843]]: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] a jeho prívržencami.
** [[1891]]: Otvorenie prvého mosta cez [[Dunaj]] (predchodca [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]]).
** [[1895]]: Prvá [[električka]] premáva v Bratislave.
** [[1909]]: Prvé [[trolejbus]]y premávajú v Bratislave.
* [[1918]] ([[10. október]]): založenie [[Slovenská národná rada (1918)|Slovenskej národnej rady]] s právomocou pre Bratislavu a okolie.
* [[1918]] ([[31. december]]): Obsadenie Bratislavy legionármi<ref>[http://www.bratislavskenoviny.sk/109053/pamatnici-historie/obsadzovanie-sa-zacalo-slamenou-budou/ Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou]</ref>.
* [[1919]]{{--}}[[1939]]: Súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ([[28. jún]] [[1919]]) ; [[1919]] ([[február]]) sa začal používať názov mesta Bratislava.
* [[1939]]{{--}}[[1945]]: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
* [[1945]]{{--}}[[1992]]: Opäť súčasť Česko-Slovenska
** [[1946]]: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí [[Devín]], [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], [[Lamač]], [[Petržalka]], [[Prievoz]], [[Rača (miestna časť)|Rača]] a [[Vajnory]].
** [[1971]]: Obce [[Čunovo]], [[Devínska Nová Ves]], [[Jarovce]], [[Podunajské Biskupice]], [[Rusovce]], [[Vrakuňa]] a [[Záhorská Bystrica]] boli pripojené k Bratislave.
* [[1968]]{{--}}[[1992]]: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]
* od roku [[1993]]: Hlavné mesto samostatného Slovenska
Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od [[13. storočie|13. storočia]] (oficiálne sčítania existujú až od konca [[18. storočie|18. storočia]]) do približne roku [[1870]] prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch [[1850]] až [[1851]] bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.
V roku [[1890]] prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.
V roku [[1907]] tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti<ref>[http://www.panorama.sk/go/clanky/371.asp?lang=sk&sv=2 Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)]</ref>.
Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov [[1945]]{{--}}[[1946]], boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi [[Česko-Slovensko]]m a [[Maďarsko]]m.
=== Pričlenené a odčlenené obce ===
Celková rozloha mesta je v súčasnosti {{ha|36758.3|m}}.
{{História začlenenia obcí do Bratislavy}}
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Ba-michalská brána.jpg|vpravo|náhľad|[[Michalská brána]]]]
[[Súbor:Bratislava view from Crown Tower.jpg|vpravo|thumb|Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu]]
{{Hlavný článok|Zoznam mestských častí v Bratislave podľa počtu obyvateľov}}
=== Národnostné zloženie obyvateľstva ===
{| class="wikitable"
|-
! Národnosť !! Počet (2011) <ref name="SODB">www.statistics.sk/</ref> !! % (2011) !! Počet (2001) <ref name="SODB" /> !! % (2001) !! Počet (1991) <ref name="SODB" /> || % (1991) || Počet (1930) <ref name="FORUM">www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> || % (1930) || Počet (1910) <ref name="FORUM">www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> || % (1910)
|-
| slovenská || 373 791 || ''90,85'' || 391 761 || ''91,39'' || 401 848 || ''90,88'' || 60 013 || ''48,46'' || 11 673 || ''15,0''
|-
| maďarská || 14 123 || ''3,42'' || 16 451 || ''3,84'' || 20 312 || ''4,59'' || 18 890 || ''15,25'' || 31 705 || ''41,0''
|-
| rómska || 371 || ''0,09'' || 417 || ''0,10'' || 558 || ''0,13'' || – || – || 33 || -
|-
| rusínska || 747 || ''0,18'' || 461 || ''0,11'' || 265 || ''0,06'' || 199 || ''0,16'' || 9 || -
|-
| ukrajinská || 454 || ''0,11'' || 452 || ''0,11'' || 410 || ''0,09'' || – || – || - || -
|-
| česká || 5 446 || ''1,32'' || 7 972 || ''1,86'' || 9 965 || ''2,25'' || – || – || - || -
|-
| nemecká || 963 || ''0,23'' || 1 200 || ''0,28'' || 1 266 || ''0,29'' || 32 801 || ''26,49'' || 32 790 || ''42,0''
|-
| poľská || 404 || ''0,10'' || 339 || ''0,08'' || 368 || ''0,08'' || – || – || – || –
|-
| chorvátska || 649 || ''0,16'' || 614 || ''0,14'' || – || – || – || – || 351 || -
|-
| srbská || 208 || ''0,05'' || 126 || ''0,03'' || – || – || – || – || 24 || -
|-
| ruská || 446 || ''0,11'' || 399 || ''0,09'' || – || – || – || – || - || -
|-
| židovská || 197 || ''0,05'' || 84 || ''0,02'' || – || – || 4 747 || ''3,83'' || - || -
|-
| moravská || 783 || ''0,19'' || 635 || ''0,15'' || 1 393 || ''0,32'' || – || – || - || -
|-
| bulharská || 368 || ''0,09'' || 475 || ''0,11'' || – || – || – || – || - || -
|-
| ostatné || 2 489 || ''0,61'' || 1 606 || ''0,37'' || || – || 247 || ''0,20'' || 1 638 || -
|-
| nezistené || 10 026 || ''2,44'' || 5 680 || ''1,33'' || 5 812 || ''1,31'' || 6 947 || ''5,61'' || - || -
|-
| '''spolu''' || '''411 465''' || ''100,00'' || '''428 672''' || ''100,00'' || '''442 197''' || ''100,00'' || '''123 844''' || ''100,00'' || '''48 006''' || ''100,0''
|}
=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
{| class="wikitable"
|-
! Náboženské vyznanie/cirkev !! Počet (2011) <ref name="SODB" /> !! % (2011) !! Počet (2001) <ref name="SODB" /> !! % (2001) !! Počet (1991) <ref name="SODB" /> !! % (1991) !! Počet (1910) <ref name="FORUM" /> !! % (1910)
|-
| Rímskokatolícka cirkev || 214 539 || ''52,13'' || 243 048 || ''56,70'' || 203 504 || ''46,02'' || 59 198 || ''75,68''
|-
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania || 21 745 || ''5,28'' || 24 810 || ''5,79'' || 22 263 || ''5,03'' || 8 994 || ''11,50''
|-
| Gréckokatolícka cirkev || 3 739 || ''0,91'' || 3 163 || ''0,74'' || 2 057 || ''0,47'' || 140 || ''0,18''
|-
| Reformovaná kresťanská cirkev || 1 829 || ''0,44'' || 1 918 || ''0,45'' || – || – || 1 515 || ''1,94''
|-
| Pravoslávna cirkev || 1 864 || ''0,45'' || 1 616 || ''0,38'' || 698 || ''0,16'' || 101 || ''0,13''
|-
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia || 1 413 || ''0,34'' || 1 827 || ''0,43'' || – || – || – || –
|-
| Evanjelická cirkev metodistická || 1 049 || ''0,25'' || 737 || ''0,17'' || – || – || – || –
|-
| Kresťanské zbory || 806 || ''0,20'' || 769 || ''0,18'' || – || – || – || –
|-
| Apoštolská cirkev || 528 || ''0,13'' || 484 || ''0,11'' || – || – || – || –
|-
| Bratská jednota baptistov || 572 || ''0,14'' || 613 || ''0,14'' || – || – || – || –
|-
| Cirkev adventistov siedmeho dňa || 300 || ''0,07'' || 310 || ''0,07'' || – || – || – || –
|-
| Cirkev bratská || 753 || ''0,18'' || 652 || ''0,15'' || – || – || – || –
|-
| Ústredný zväz židovských náboženských obcí || 597 || ''0,15'' || 748 || ''0,17'' || – || – || 8 207 || ''10,49''
|-
| Starokatolícka cirkev || 188 || ''0,05'' || 206 || ''0,05'' || – || – || – || –
|-
| Cirkev československá husitská || 376 || ''0,09'' || 397 || ''0,09'' || 139 || ''0,03'' || – || –
|-
| Novoapoštolská cirkev || 39 || ''0,01'' || – || – || – || – || – || –
|-
| Bahájske spoločenstvo || 177 || ''0,04'' || – || – || – || – || – || –
|-
| Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní || 177 || ''0,04'' || – || – || – || – || – || –
|-
| iné || 5 060 || ''1,23'' || 1 488 || ''0,35'' || 2 103 || ''0,48'' || 16 || ''0,02''
|-
| bez vyznania || 126 822 || ''30,83'' || 125 712 || ''29,33'' || 82 141 || ''18,58'' || – || –
|-
| nezistené || 28 892 || ''7,03'' || 20 174 || ''4,71'' || 129 292 || ''29,24'' || 52 || ''0,07''
|-
| '''spolu''' || '''411 465''' || ''100,00'' || '''428 672''' || ''100,00'' || '''442 197''' || ''100,00'' || '''78 223''' || ''100,00
|}
Bratislava je sídlom dvoch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych]] [[Biskupstvo|biskupstiev]] - pre veriacich latinského i [[Byzantský obrad|byzantsko-slovanského]] obradu. [[30. januára]] [[2008]] bola zriadená [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia]] (vznikla vyčlenením z [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]], katedrálnym chrámom je [[Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža|Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža]]) a o dva týždne neskôr, [[14. februára]] 2008, [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza]] (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóm svätého Martina]]). Bratislava je aj sídlom biskupstva [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|Evanjelickej cirkvi a. v.]] Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.
=== Vývoj počtu obyvateľstva ===
V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku [[1990]] ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]], [[Nové Mesto (Bratislava)|Nové Mesto]], [[Podunajské Biskupice]], [[Ružinov]], [[Vajnory]], [[Devín]], [[Lamač]], [[Jarovce]], [[Rusovce]].
Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti [[Karlova Ves]] o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a [[Devínska Nová Ves]] o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.
Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku [[2005]] mestská časť [[Petržalka]] (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti [[Devín]] a [[Čunovo]] s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.
Podľa najnovších sčítaní 1. 6. 2012 (výsledky sčítacej komisie) žije v Bratislave 465 327 obyvateľov, čo je najviac v histórii mesta.
<timeline>
Colors=
id:lightgrey value:gray(0.9)
id:darkgrey value:gray(0.7)
id:sfondo value:rgb(1,1,1)
id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8)
ImageSize = width:1420 height:384
PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:500000
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:50000 start:0
ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0
BackgroundColors = canvas:sfondo
BarData=
bar:1400 text:1400
bar:1500 text:1500
bar:1525 text:1525
bar:1700 text:1700
bar:1720 text:1720
bar:1782 text:1782
bar:1786 text:1786
bar:1850 text:1850
bar:1869 text:1869
bar:1881 text:1881
bar:1890 text:1890
bar:1900 text:1900
bar:1910 text:1910
bar:1921 text:1921
bar:1930 text:1930
bar:1938 text:1938
bar:1940 text:1940
bar:1945 text:1945
bar:1946 text:1946
bar:1954 text:1954
bar:1961 text:1961
bar:1971 text:1971
bar:1972 text:1972
bar:1980 text:1980
bar:1996 text:1996
bar:2001 text:2001
bar:2005 text:2005
bar:2008 text:2008
bar:2010 text:2010
bar:2011 text:2011
bar:2012 text:2012
PlotData=
color:barra width:20 align:left
bar:1400 from:0 till: 7500
bar:1500 from:0 till: 8000
bar:1525 from:0 till: 8400
bar:1700 from:0 till: 11000
bar:1720 from:0 till: 9000
bar:1782 from:0 till: 29223
bar:1786 from:0 till: 35873
bar:1850 from:0 till: 42238
bar:1869 from:0 till: 46540
bar:1881 from:0 till: 48006
bar:1890 from:0 till: 52011
bar:1900 from:0 till: 65867
bar:1910 from:0 till: 78223
bar:1921 from:0 till: 93189
bar:1930 from:0 till: 123966
bar:1938 from:0 till: 123788
bar:1940 from:0 till: 175362
bar:1945 from:0 till: 143227
bar:1946 from:0 till: 154226
bar:1954 from:0 till: 238118
bar:1961 from:0 till: 246845
bar:1971 from:0 till: 285581
bar:1972 from:0 till: 306065
bar:1980 from:0 till: 381186
bar:1996 from:0 till: 452288
bar:2001 from:0 till: 428000
bar:2005 from:0 till: 425459
bar:2008 from:0 till: 428791
bar:2010 from:0 till: 455761
bar:2011 from:0 till: 457426
bar:2012 from:0 till: 462603
PlotData=
bar:1400 at: 7500 fontsize:S text: 7500 shift:(-10,5)
bar:1500 at: 8000 fontsize:S text: 8000 shift:(-10,5)
bar:1525 at: 8400 fontsize:S text: 8400 shift:(-10,5)
bar:1700 at: 11000 fontsize:S text: 11000 shift:(-10,5)
bar:1720 at: 9000 fontsize:S text: 9000 shift:(-10,5)
bar:1782 at: 29223 fontsize:S text: 29223 shift:(-10,5)
bar:1786 at: 35837 fontsize:S text: 35837 shift:(-10,5)
bar:1850 at: 42238 fontsize:S text: 42238 shift:(-10,5)
bar:1869 at: 46540 fontsize:S text: 46540 shift:(-10,5)
bar:1881 at: 48006 fontsize:S text: 48006 shift:(-10,5)
bar:1890 at: 52001 fontsize:S text: 52001 shift:(-10,5)
bar:1900 at: 65867 fontsize:S text: 65867 shift:(-10,5)
bar:1910 at: 78223 fontsize:S text: 78223 shift:(-10,5)
bar:1921 at: 93189 fontsize:S text: 93189 shift:(-10,5)
bar:1930 at: 123966 fontsize:S text: 123966 shift:(-10,5)
bar:1938 at: 123788 fontsize:S text: 123788 shift:(-10,5)
bar:1940 at: 175362 fontsize:S text: 175362 shift:(-10,5)
bar:1945 at: 143227 fontsize:S text: 143227 shift:(-10,5)
bar:1946 at: 154226 fontsize:S text: 154226 shift:(-10,5)
bar:1954 at: 238118 fontsize:S text: 238118 shift:(-10,5)
bar:1961 at: 246845 fontsize:S text: 246845 shift:(-10,5)
bar:1971 at: 285581 fontsize:S text: 285581 shift:(-10,5)
bar:1972 at: 306065 fontsize:S text: 306065 shift:(-10,5)
bar:1980 at: 381186 fontsize:S text: 381186 shift:(-10,5)
bar:1996 at: 452288 fontsize:S text: 452288 shift:(-10,5)
bar:2001 at: 428000 fontsize:S text: 428000 shift:(-10,5)
bar:2005 at: 425459 fontsize:S text: 425459 shift:(-10,5)
bar:2008 at: 428791 fontsize:S text: 428791 shift:(-10,5)
bar:2010 at: 455761 fontsize:S text: 455761 shift:(-10,5)
bar:2011 at: 457426 fontsize:S text: 457426 shift:(-10,5)
bar:2012 at: 462603 fontsize:S text: 462603 shift:(-10,5)
TextData=
fontsize:S pos:(20,20)
</timeline>
== Hospodárstvo a ekonomika ==
[[Súbor:Bratislava-34.jpg|right|thumb|Centrálna obchodná zóna na Nivách]]
{{hlavný článok|Ekonomika Bratislavy}}
[[Bratislavský región]] (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 176 % priemeru Európskej únie (v roku [[2010]]), čo je 7. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižšia [[nezamestnanosť]] na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.
Priemerná [[mzda]] v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku [[2012]] vo výške 1220 €.
V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori [[T-Mobile Slovensko|Telekom]] a [[Orange]], softvérové spoločnosti, ako aj automobilka [[Volkswagen]].
Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad [[Bratislava Business Center V]] a [[Apollo Business Center]], ktoré sa nachádzajú v mestskej časti [[Ružinov]].
== Doprava ==
{{hlavný článok|Doprava v Bratislave}}
Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom. Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť [[Bratislavská integrovaná doprava]] od roku [[2010]].
== Kultúra a zaujímavosti ==
{{hlavný článok|Kultúra a zaujímavosti Bratislavy}}
Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území dnešného Slovenska, [[Universitas Istropolitana]]. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť [[Staré Mesto (Bratislava)|Starého Mesta]] je [[pamiatková zóna|pamiatkovou zónou]], [[Vnútorné mesto (Bratislava)|historické jadro]] spolu s [[Bratislavský hrad|Bratislavským hradom]] a [[Podhradie (Bratislava)|Podhradím]] je [[pamiatková rezervácia|pamiatkovou rezerváciou]].
== Šport ==
Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche sa nachádza [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], futbalový štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] a futbalový štadión [[Pasienky (štadión)|Pasienky]] a tiež Národné tenisové centrum, [[Sibamac Aréna]], ako aj športová hala, [[Inter hala Pasienky]].
;Futbal
[[Súbor:Tehelne pole-pitch and stand.JPG|vpravo|náhľad|[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]]]]
Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí [[ŠK Slovan Bratislava]] ([http://www.slovanfutbal.com oficiálna stránka]), [[FC Petržalka 1898]]
;Hokej
[[Súbor:OndrejNepela4.JPG|vpravo|náhľad|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]]]
[[HC Slovan Bratislava]] je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. V ročníku 2012/2013 odchádza pôsobiť do [[KHL]]. Pôsobí tu aj [[HK Ružinov 99]].
;Kanoistika
Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.
;Veslovanie
Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.
== Rodisko ==
{{hlavný článok|Zoznam osobností Bratislavy}}
<gallery>
Obrázok:JNHummel 2.jpg|[[Johann Nepomuk Hummel]]
Obrázok:Lenard.jpg|[[Philipp Lenard]]
Obrázok:Victor-Tilgner-1881.jpg|[[Viktor Oskar Tilgner]]
Obrázok:Kempelen-charcoal.jpg|[[Johann Wolfgang Kempelen]]
Obrázok:Endlicher.jpg|[[Štefan Ladislav Endlicher]]
Obrázok:Barabas-batthyany.jpg|[[Ľudovít Baťán]]
Obrázok:Johann Andreas von Segner.jpg|[[Ján Andrej Segner]]
Obrázok:Adam Friedrich Oeser 500x733.jpg|[[Adam Friedrich Oeser]]
</gallery>
== Čestné občianstvo ==
* Dr. [[Helmut Zilk]], [[starosta]] mesta [[Viedeň]], udelené [[4. septembra]] [[1990]]
* [[Ján Chryzostom kardinál Korec]], sídelný biskup nitriansky, udelené [[26. máj]]a [[1994]]
* [[Ladislav Chudík]], zaslúžilý a národný umelec, udelené [[26. máj]]a [[1994]]
* prof. MUDr. [[Karol Virsík]], Dr.Sc., lekár, udelené, [[28. septembra]] [[1995]]
* [[Edita Gruberová]], sopranistka, udelené [[24. septembra]] [[1997]]
== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[3. máj]]a [[1993]] a obnovené [[2. máj]]a [[2003]]. Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce ([[Phare]], [[Interreg IIIA]]), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni ([[CENTROPE]], [[JORDES|JORDES+]]). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky [[Dunaj]] ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu [[Twin City (Viedeň, Bratislava)|Twin City]].
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]] ([[Poľsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[13. máj]]a [[1987]] a obnovené [[22. október|22. októbra]] [[2003]].
* {{minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]] ([[Slovinsko]]) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané [[4. marec|4. marca]] [[1967]] a obnovené [[22. september|22. septembra]] [[2002]].
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Ulm]] ([[Nemecko]]) – Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od [[13. jún]]a [[2003]].
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Perugia]] ([[Taliansko]]) – Mesto v talianskej provincii [[Umbria]] je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli [[1962]]. Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.
{|
|
* {{minivlajka|Egypt}} [[Alexandria]] ([[Egypt]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Brno]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas]] ([[Bulharsko]])
* {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]] ([[Spojené štáty]])
* {{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]] ([[Írsko]])
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Graz]] ([[Rakúsko]])
||
|
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Haag]] ([[Holandsko]])
* {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]] ([[Vietnam]])
* {{minivlajka|Turecko}} [[Istanbul]] ([[Turecko]])
* {{minivlajka|Arménsko}} [[Jerevan]] ([[Arménsko]])
* {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]] ([[Izrael]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]] ([[Ukrajina]])
||
|
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Leicester]] ([[Spojené kráľovstvo]])
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Namur (mesto)|Namur]] ([[Belgicko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Česko}} [[Praha]] ([[Česko]])
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Regensburg]] ([[Nemecko]])
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse]] ([[Bulharsko]])
||
|
* {{minivlajka|Rusko}} [[Saratov]] ([[Rusko]])
* {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]] ([[Grécko]])
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Székesfehérvár]] ([[Maďarsko]])
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]] ([[Švédsko]])
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Štrasburg]] ([[Francúzsko]])
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Turku]] ([[Fínsko]])
* {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Záhreb]] ([[Chorvátsko]])
|}
== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Bratislava Panorama 01.jpg|2000px|Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu}}
{{Široký obrázok|BA-Pano-Ondro.jpg|2000px|Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia}}
== Referencie ==
{{reflist|2}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam námestí v Bratislave]]
* [[Zoznam ulíc v Bratislave]]
* Zoznam kultúrnych pamiatok:
** Bratislava I:
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (0-9)|0-9]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (A-F)|A-F]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (G-J)|G-J]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (K-L)|K-L]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (M-O)|M-O]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (P-R)|P-R]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (S)|S]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (Š)|Š]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (T-V)|T-V]]
*** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava I (W-Ž)|W-Ž]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava II|Bratislava II]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava III|Bratislava III]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava IV|Bratislava IV]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Bratislava V|Bratislava V]]
== Iné projekty ==
{{portál|Bratislava|Bratislavský}}
{{Projekt|wikt=Bratislava|commonscat=Bratislava}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislava.sk/ Oficiálne stránky mesta Bratislava]
* [http://www.imhd.sk/ Mestská hromadná doprava v Bratislave]
* [http://uzemneplany.sk/upn/bratislava Územný plán Bratislavy]
== Literatúra ==
;Bibliografia
* [http://info/cgi-bin/litdok?lang=de&treu=x&t_multi=x&v_0=GEO&q_0=bratislava LitDok stredovýchodná Europa (Herder-Institut Marburg)]
;Monografie
* HOTVÁTH, Vladimír - LEHOTSKÁ, Darina - PLEVA, Ján (eds.): ''Dejiny Bratislavy''. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
* SALNER, Peter: ''Premeny Bratislavy 1939-1993''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
* SALNER, Peter a kol.: ''Taká bola Bratislava''. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.
{{Bratislava}}
{{Hlavné mestá Európy}}
{{Okresy Bratislavského kraja}}
{{Časti Bratislavy}}
{{Turistické zaujímavosti Bratislavy}}
{{Kraje ČSSR}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
[[Kategória:Bratislava| ]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Dunaji]]
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|es}}
{{Link FA|hr}}
{{Link FA|mk}}
{{Link GA|da}}
{{Link GA|de}}
{{Link GA|ro}}
{{Link GA|zh}}
| 