Milan Rastislav Štefánik: Rozdiel medzi revíziami

Cieľom Štefánikovho pôsobenia sa stal [[Paríž]]. Sem dorazil 28. novembra [[1904]]. Začiatky však boli ťažké. Na začiatok mu pomohol [[Vavro Šrobár]] získať pôžičku v ružomberskej banke. Štefánikovým cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku [[Camille Flammarion|Camillovi Flammarionovi]] a [[Jules Janssen|Julesovi Janssenovi]]. Táto nádej sa mu však hneď nesplnila a musel čakať do jari. Vtedy sa druhmi mladého Štefánika stala skupina českých umelcov v Paríži (sochári [[Bohumil Kafka]] a [[Otakar Španiel]], maliari [[Ludvík Strimpl]], [[Tomáš František Šimon]], [[Hugo Boetinger]] a i.). Spriatelil sa aj s grófom [[Hanuš Kolowrat|Hanušom Kolowratom]], ktorý sa neskôr stal rakúsko-uhorským vojenským atašé. Začiatkom apríla [[1905]] prišiel do Paríža profesor Janssen. Štefánik sa k nemu dostal, aj na jeho hvezdáreň v [[Meudon]]e. Janssena Štefánik upútal. Ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy (napr. 20. júna 1905 výstup na observatórium na vrchole [[Mont Blanc]]u, alebo 30. augusta pozoroval v španielskom [[Alcosebre]] úplné [[zatmenie Slnka]]). 30. augusta predniesol Janssen Štefánikovu štúdiu „Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka v Alcosebre“ na zasadnutí [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] a publikoval ju aj časopis Akadémie ''Comptes rendus hebdomadaires des séances de l´Académie des sciences''. ▼

Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok [[1906]], kedy uverejnil sedem vedeckých prác. Postupne sa zaradil do parížskeho vedeckého sveta a zoznámil sa aj s českou študentkou Mariou Neumanovou, neskoršou dôvernou priateľkou. Po odchode už osemdesiatročného Janssena však musel Štefánik z Meudonskej hvezdárne odísť, lebo nový riaditeľ [[Henri Deslandres]] ho doslova nenávidel a vyhodil ho. Na sklonku r. 1906 dostal Štefánik poverenie od firmy Bureau des Longitudes viesť francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré malo byť 13. 1. 1907. Cestou do [[Turkestan]]u sa zastavil v Prahe i na Slovensku a navštívil aj Pulkovskú hvezdáreň v [[Petrohrad]]e. Cestu využil aj na poznávanie Ruska a Strednej Ázie. Navštívil v Jasnej Poľane [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]] a jeho lekára [[Dušan Makovický|Dušana Makovického]]. Po návrate do Paríža mu valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti udelilo [[Janssenova cena|Janssenovu cenu]]. V júli r. [[1907]] sa však jeho zdravotný stav veľmi zhoršil a previezli ho na liečenie do [[Chamonix]], kúpeľného mesta pod Mont Blancom, kde sa liečil dva mesiace. Počas liečenia sa dozvedel, že profesor Janssen umrel a koncom roku sa opätovne vrátil do Paríža.▼

=== Svetobežník ===▼

Po príchode do Paríža bojoval dlho s existenčnými problémami. Okrem toho sa ešte snažil zachrániť Janssenove observatórium na Mont Blancu, čo sa mu však napokon nepodarilo a 21. septembra bolo observatórium rozobraté. Potom sa Štefánik snažil vybudovať vlastné observatórium, no jeho finančná situácia mu to nedovoľovala. V tejto oblasti mu vtedy najviac pomohol senátor [[Émile Chautemps]], s ktorého pomocou zorganizoval Štefánik výpravu do severnej [[Afrika|Afriky]]. Tam chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň. Precestoval [[Alžírsko]], [[Atlas (pohorie)|Atlas]], [[Sahara|Saharu]], [[Tunisko]] aj [[Kartágo]], no cesta nemala úspech. ▼

Začiatkom roka [[1910]] dostal novú šancu. Vedecký ústav „Bureau des Longitudes“ spolu s ústavom „Bureau Central Météorologique“ ho vyslali na [[Tahiti]] pozorovať [[Kométa Halley|Halleyho kométu]]. 27. apríla pristála jeho loď v tahitskom prístave [[Papeete]]. Tu strávil nasledujúcich 10 mesiacov. ▼

[[28. apríl|28. apríla]] [[1911]] na ostrove [[Vava’u|Vavau]] pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj Francúzska akadémia. V lete roku [[1912]] ho vedecký ústav Bureau de Longitudes vyslal na pozorovanie zatmenia slnka do [[Passa Quatro]] v [[Brazília|Brazílii]]. Neskôr po uskutočnení výprav sa vrátil do Paríža a aj do rodných Košarísk. V apríli r. [[1913]] mu zomiera otec Pavol. Vtedy sa Štefánik plánoval usadiť natrvalo na [[Tahiti]], no dostal poverenie od francúzskej vlády a svoje rozhodnutie zmenil. Francúzi totiž chceli vybudovať vlastnú telegrafickú sieť a sústavu meteorologických staníc v [[Ekvádor]]e a na [[Galapágy|Galapágoch]] a Štefánik (vtedy mal už francúzske občianstvo) mal získať povolenie od ekvádorskej vlády. To sa mu aj podarilo. Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila [[Čestná légia|kríž Rytiera Čestnej légie]]. Jeho úspechy však opäť zastavila choroba. V marci [[1914]] sa musel podrobiť operácii žalúdka v sanatóriu profesor. Monprofita v [[Yngers]]e vo Švajčiarsku. Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a 9. augusta sa vojenským transportom vrátil do [[Francúzsko|Francúzska]].▼