Rímska doba na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 3 538 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 87.197.21.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot)
===Pred dobou rímskou===
Pred [[Rimania|Rimanmi]] boli ako prvý historický národ na našom území, ktorý má svoje meno, usídlení v tejto oblasti [[Kelti]] a to približne v 5. – 1. storočí pred Kr. Podľa rímskych historikov boli situovaní v tzv. [[Hercýnsky les|Hercýnskom lese]], čo bol antický názov pre lesy severne od [[Dunaj]]a, České pohoria a [[Karpaty]]. Z názvov keltských kmeňov sú dôležité najmä mená [[Bójovia|Bójov]] a [[Kotíni|Kotínov]]. Tí prví dali meno [[Čechy|Čechám]], Zem Bójov = ''Boiohaemum > Bohaemia''. Tí druhí sídlili na severe a východe Slovenska ešte aj počas doby rímskej. [[Kelti]] žili už v rozvinutejšej spoločnosti, vytvárali [[oppidum|''oppida'']] – opevnené osady s vládou pravdepodobne radou starších. Jedno takéto mestečko sa podľa mnohých nálezov našlo aj v Bratislave, čo potvrdil aj výskum (2009) na Bratislavskom hrade, a bolo mocenským a administratívnym centrom okolia. V roku 60 – 44 pred Kr. Keltov vyhnali [[Dáci|Dákovia]] pod vedením Burebistu a na slovenskom území sa nejaký čas zdržali.
 
===Stará rímska doba (0/6/10 po Kr. – 180)===
Prvýkrát prekročili [[Rimania]] [[Dunaj]] v našom okolí, keď sem približne v rokoch 9 – 11 pred Kr. viedol legát [[Marcus Vinicius]] vojnovú výpravu práve proti [[Dáci|Dákom]] a [[Basterni|Basternom]]. V tomto čase, za Caesara [[Augustus Octavián|Augusta]], mal Rím ešte hranicu svojej provincie [[Illyricum]] na riekach [[Sáva]] a [[Dráva]], na juhu dnešného [[Maďarsko|Maďarska]]. Marcus [[Dáci|Dákov]] porazil a podľa prameňov si [[Staroveký Rím|Rím]] podmanil kmene [[Kotíni|Kotínov]], čo boli zvyšky [[Kelti|Keltov]], a [[Osovia|Osov]], [[Ilýria|ilýrsky]] kmeň, aj na našom území a hranicu impéria posunul týmto výpadom až k [[Dunaj]]u.
Pravdepodobne prvý raz vkročili Rimania na naše územie pri výprave proti [[Marobud]]ovi, ktorý vládol vtedy v Čechách a na [[Morava|Morave]], vedenej vtedy ešte [[Augustus Octavián|Augustovým]] vojvodcom [[Traján]]om v roku 6 pred Kr. K [[Illyricum|Illyricu]] začali Rimania postupne pripájať územie južne od stredného toku Dunaja – tábory ''[[Carnuntum]]'' pri ústí [[Morava|Moravy]] a ''[[Brigetio]]'' v ústí [[Váh]]u, spolu s ''Aquinco'' v [[Budapešť|Budapešti]] boli vybudované za [[Traján]]a, už [[Rímske cisárstvo|caesara]], v dvadsiatych rokoch I. storočia. Význam [[Carnuntum|Carnunta]] je značný, umožnilo Rimanom kontrolovať [[Jantárová cesta|Jantárovú cestu]], ktorá vedie údolím Moravy, komunikáciu medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltické more|Baltským morom]], dôležitú už od praveku. Snažili sa najprv hranicu vojensky opevniť, je teda prirodzené, že ju začali budovať pred mohutným tokom Dunaja, ktorý zatiaľ predstavoval dostatočnú prirodzenú prekážku proti [[Germáni|germánskym]] hordám.
Niekedy v rokoch 20 – 21 po Kr. vzniklo na časti územia Čiech, Moravy a Rakúska Vanniovo kráľovstvo Suebov, čo bol germánsky kmeňový zväz Markomanov a Kvádov, ktorému Vannia Rimania dosadili za kráľa. Kráľovstvo malo hranice už na rieke Marus, pod názvom ktorej hľadáme Moravu, možno až na rieke Duria – Váh. Približne v tom istom čase vyháňajú z nášho územia Dákov sarmatskí Jazygovia. Niekedy po tom, nie je presne známe kedy, ale stále za vlády Trajána, sa rímska provincia [[Illyricum]] rozdelila na severnú [[Panónia|''Panoniam'']] a južnú ''Dalmatiam''. Okolo polovice storočia vzniká ''Vindobona'' ([[Viedeň]]). Ku koncu I. storočia rastie tlak [[Germáni|Germánov]] na hranicu a po bojoch [[Domitianus|Domitiana]] na hornom Dunaji s [[Kvádi|Kvádmi]] a [[Sarmati|Sarmatmi]] sa tento rozhodol náš [[limes romanus|limit]] – teda rímsku hranicu – opevniť pevnejšie. Jeho zámer dokončil druhý Traianus, ktorý provinciu znova rozdelil na Panoniam superiorem a inferiorem, kde väčšiu vojenskú pozornosť získala Horná Panónia (superior).
Na konci I. a začiatkom II. storočia sa hranice menili na pevnú bariéru, známe sú aj oporné body v hlbšom území barbarika. Od tejto doby až do času [[Markomanské vojny|Markomanských vojen]] existuje málo zmienok medzi písomnými prameňmi a archeologické sa o to ťažšie analyzujú. Dalo by sa preto povedať, že za času najvyššieho rozkvetu impéria do štyridsiatych rokov II. storočia je u nás pokoj. Neskôr, podľa opätovného zaisťovania hraníc, roztržiek s Kvádmi a propagandy v Ríme vidno, že tlak barbarov na stredodunajské limes silnie.
 
===Markomanské vojny (166 – 180)===
Anonymný používateľ