[[Súbor:Map-Prussia-WestPrussia.svg|right|thumbnáhľad|Západné Prusko (červenou) na mape [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] v rámci [[Pruské kráľovstvo|Pruského kráľovstva]] (modrou).]]
'''Západné Prusko''' ([[Nemčina{{vjz|deu|po nemecky]]: ''Westpreußen''}}; [[Poľština{{vjz|pol|po poľsky]]: ''Prusy Zachodnie''}}) bola medzi rokmi [[1773]]-[[1824]] a [[1878]]-[[1922]] jedna z oficiálnych provincií [[Prusko|Pruska]]. Hlavné mesto bolo [[Gdansk]] ([[Nemčina|nemecký názov]]: ''Danzig''). NajväčšieNajväčšou riekou v oblasti je rieka [[Visla]]. Pre väčšinu územia západného Pruska sa skôr používal názov ''Kráľovské Prusko''.
== História ==
Riadok 7:
V roku [[1410]] dosiahlo [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľsko]] významné víťazstvo nad rádovými vojskami v [[Bitka pri Grunwalde|bitke pri Grunwalde]]. Ďalšia porážka čakala slabnúci rád v trinásťročnej vojne s pruskými mestami a Poľskom (v rokoch 1454-1466). Po nej bol uzavretý tzv. [[Druhý torunský mier (1466)|druhý torunský mier]], podľa ktorého ustanovení pripadli Poľsku tzv. Prusy kráľovské (v podstate neskoršie Západné Prusko), s Marienburgom ([[Malbork]]), ktorý bol doteraz sídelným mestom veľmajstra rádu, [[Gdansk|Gdanskom]], [[Toruň|Toruňou]] a [[Elbląg|Elblagom]].
Po smrti [[August III. poľskýPoľský|Augusta III.]] v Poľsku dochádza k boju o moc, ktorý ho vnútorne oslaboval a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa stal nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk [[Stanisław August Poniatowski]]. Poľská spoločnosť ho však prijala veľmi chladne a nový kráľ sa musel boriť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty. V tom istom roku obsadil pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii pruský kráľ [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II. Veľký]] časť poľského územia na severe - tzv. "kráľovské Prusy." Po ich obsadení sa [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II. Veľký]] prestal titulovať ''kráľ v Prusku'', ale začal používať titul ''pruský kráľ''.
V období od [[3. december|3. decembra]] [[1829]] do [[1. apríl|1. apríla]] [[1878]] boli provincie Západné a Východné Prusko zlúčené ako [[Provincia Prusko|Provincia Prusko]] s hlavným mestom [[Königsberg]]om (Kráľovec).
V roku [[1919]], po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], pripadla väčšina západného Pruska [[Poľsko|Poľsku]], [[Gdansk]] s okolím sa stal samostatným štátom ([[Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)|Slobodné mesto Gdansk]]) pod patronátom [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]], zvyšok územia bol rozdelený medzi provinciu [[Východné Prusko]] a novovytvorenú provinciu [[Hraničná marka Poznaňsko-Západné Prusko]]. Poľská časť, ďalej označovaná ako tzv. [[poľský koridor|poľský koridor]] bola v rámci Poľska spojená s malým územím, pôvodne patriacim k provincii Východné Prusko, do novovytvoreného [[Pomoranské vojvodstvo (1919-1939)|pomoranského vojvodstva]]. [[1. október|1. októbra]] [[1938]] bola provincia Hraničná marka Poznaňsko-Západné Prusko zrušená a jej západopruská časť bola pripojená k provincii [[Západné Pomoransko|Pomoransko]]. Po [[Poľská obranná vojna (1939)|napadnutí Poľska]] [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] [[1. september|1. septembra]] [[1939]] boli celá poľská časť Západného Pruska a mesto Gdansk s okolím Nemeckom obsadené, a časťou západného Pruska, ktorá sa po prvej svetovej vojne stala súčasťou nemeckého Východného Pruska, začlenené [[26. október|26. októbra]] 1939 do novovytvorenej [[Ríšska župa|ríšskej župy]] [[Ríšska župa Gdansk-Západné Prusko|Gdansk-Západné Prusko]]. Po skončení vojny potom celé územie aj s Gdanskom pripadlo [[Poľsko|Poľsku]].
