Island: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 93.184.65.176 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Glaisher |
|||
Riadok 44:
[[File:Ingolf by Raadsig.jpg|thumb|left|Ingólfur Arnarson dáva rozkazy svojím poddaným. Obraz od Johana Petera Raadsiga.]]
[[Image:Law speaker.jpg|thumb|Spoločenstvo [[Alþingi]] na území Islandu v [[19. storočie|19. storočí]].]]
Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne [[Nóri]] a [[Kelti]] (írski a škótski), ktorí prichádzali na Island koncom 9. a v 10. storočí. [[Vikingovia|Vikingskí]] náčelníci zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku [[930]] bol založený [[Althing]] a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky [[parlament]]. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch [[999]]{{--}}[[1000]] prijaté [[kresťanstvo]]. Paradoxom uznesenia Althingu bolo, že hoci sa v zemi ustanovilo za náboženstvo kresťanstvo, v druhom bode uznesenia sa nariaďovalo všetkým lodiam, aby pri priblížení k zemi zložili z čelení dračie hlavy, aby neodstrašili ochranných duchov zeme. V 16. storočí po reformácii krajina prijala [[luteranizmus]].
V 13. storočí sa islandskí náčelníci podrobili nórskej nadvláde, v roku [[1380]] sa Island spoločne s [[Nórsko]]m dostal pod nadvládu [[Dánsko|Dánska]] a potom nasledovalo dlhé obdobie hospodárskeho úpadku. Až v roku [[1874]] bola dosiahnutá autonómia.
Následky výbuchu sopky [[Askja]] v roku [[1875]] zničili islandskú ekonomiku a spôsobili veľký [[hladomor]]. Počas nasledujúcich 25 rokov 20% obyvateľstva Islandu emigrovalo, hlavne do [[Kanada|Kanady]] a [[Spojené štáty|Spojených štátov]].
Potom sa hospodárska situácia krajiny začala pomaly zlepšovať.
[[1. december|1. decembra]] [[1918]] sa Island osamostatil, s Dánskom zostal spojený iba [[personálna únia (štáty)|personálnou úniou]].
[[17. jún]]a [[1944]] bol Island vyhlásený za republiku a personálna únia s [[Dánsko]]m bola zrušená.
== Etnické zloženie ==
Väčšinu obyvateľov tvoria [[Germáni|Islanďania germánskeho]] pôvodu. Ich počet na rozdiel od ostatných európskych národov pomaly stúpa. V poslednom čase sa však vďaka imigrácii cudzincov mení jednoliaty etnický obraz krajiny na multikultúrnu spoločnosť. Do krajiny prichádza veľa prisťahovalcov z iných krajín, ktorí na Island prinášajú nové náboženstvá a zvyky. Veľkej časti z nich sa podarilo získať trvalý pobyt a štátne [[občianstvo]] Islandu. V krajine žije oficiálne takmer 1000 [[Poliaci|Poliakov]], (neoficiálne až 10 000). Približne rovnaký je aj počet prisťahovalcov z [[Filipíny|Filipín]],. Obe komunity vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo. K nemu sa hlásia aj prisťahovalci z [[Litva|Litvy]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Taliansko|Talianska]], [[Kolumbia|Kolumbie]], [[Portugalsko|Portugalska]], či [[Španielsko|Španielska]]. V štáte žijú aj prisťahovalci z [[Rusko|Ruska]], [[Srbsko|Srbska]] a [[Rumunsko|Rumunska]], ktorí vyznávajú [[pravoslávie]]. Stúpa aj počet prisťahovalcov z [[Maroko|Maroka]], [[Turecko|Turecka]], [[Kosovo|Kosova]], [[Indonézia|Indonézie]], ktorí sa hlásia k [[islam]]u. Prisťahovalci zo Srí Lanky, Thajska, [[Čína|Číny]], či [[Vietnam]]u, sa hlásia k budhizmu a rôznym východným náboženstvám. Prisťahovalci z [[India|Indie]] priniesli do krajiny [[hinduizmus]],.
== Náboženstvo ==
| |||