Geológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d commons:Category -> commonscat |
d det. |
||
Riadok 1:
[[Image:World geologic provinces.jpg|thumb|300px|<br />'''Oceánska kôra'''
{{portál|Vedy o Zemi|Geovedný}}
'''Pevninská kôra'''
]]
'''Geológia''' (z [[Gréčtina|gr.]] gé = zem + logos = slovo, náuka) je [[veda]] zaoberajúca sa zložením, [[Stavba Zeme|stavbou]], vlastnosťami a vývojom [[Zem]]e, ako aj procesmi, ktoré ju tvorili/tvoria. Je to jedna z [[Vedy o Zemi|geovied]].
Odborníci zaoberajúci sa geológiou sú [[geológ]]ovia. Geológovia pomohli stanoviť [[vek Zeme]] (okolo 4,5 miliardy, 4,5.10<sup>9</sup> rokov), ako aj históriu jej vývoja. Vysvetlili príčiny [[orogenéza|vzniku pohorí]], [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] a [[Zemetrasenie|zemetrasení]] na základe [[platňová tektonika|pohybu litosferických platní]] po plastickom [[Zemský plášť|plášti]].
Slovo „geológia“ prvý raz použil [[Jean-André Deluc]] v roku [[1778]], ako vedecký termín ho začal používať [[Horace-Bénédict de Saussure]] v roku [[1779]].
Riadok 19:
=== Vznik a rozvoj geológie ===
[[Súbor:James hutton field.jpg|thumb|right|[[James Hutton]]
Intenzívny rozvoj geológie sa v Európe začal na prelome 18. a 19. storočia. Viacerí vedci (M.P. Esholt<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978. ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E
A.G. Werner spolu s [[Georg Christian Füchsel|Füchselom]] priniesli modernú metodológiu geologického výskumu. Füchsel tiež navrhol používať ako označenie vedy skúmajúcej Zem najmä exaktným spôsobom, termín ''geognózia'', ktorý sa však neujal.
Začala sa vyvíjať [[stratigrafia]]. Jej základy položili [[Nikolaus Stanton]] a James Hutton už okolo roku 1788. [[Wiliam Smith]] nakreslil v roku 1815 prvú [[geologická mapa|geologickú mapu]] Anglicka. Smith začal so získavaním stratigrafických dát skúmaním [[fosília|fosílií]], čím prispel k zaužívaniu [[Pravidlo rovnakých skamenelín|pravidla rovnakých skamenelín]]. [[Paleontológia]] sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou viacerých odborov geológie hlavne prostredníctvom [[biostratigrafia|biostratigrafie]]<ref>Andrusov, D. a kol., 1980, ''Stratigrafický slovník Západných Karpát 1 A-K.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 19
[[Charles Lyell]] publikoval svoju slávnu knihu ''Principles of Geology'' prvýkrát v roku 1830 a pokračoval v nových, doplnených vydaniach až do svojej smrti v roku 1875. Geologickú históriu Zeme rozdelil na obdobia označené ''primary'', ''secondary'', ''tertiary'' a ''recent'', úspešne tiež aplikoval teóriu [[Princíp aktualizmu|aktualizmu]]. Táto teória je založená na tvrdení, že geologické procesy ako vplyv vody, vetra, vulkanizmu a zemetrasení, ktoré sa vyskytli v histórii Zeme sú rovnaké ako dnešné procesy. Opačná teória bola [[katastrofizmus]], ktorá tvrdila, že povrch Zeme sa sformoval pri dávnych katastrofách v minulosti, a v súčasnosti je nemenný. O jej aplikáciu sa opieral najmä paleontológ [[Georges Cuvier]]. Naopak [[Jean Baptiste de Lamarck]] tvrdil, že druhy sa prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú, v dôsledku čoho dochádza k postupným dedičným zmenám. Táto vtedy neakceptovaná teória bola označená ako [[Teória evolúcie (biológia)|princíp premenlivosti druhov]] a bola potvrdená až neskôr [[Charles Darwin|Ch. Darwinom]].
Riadok 41:
V priebehu 19. storočia sa tiež vyvíjali názory na spôsoby a príčiny [[orogenéza|orogenézy]]. Rozvíjali sa i dve [[geotektonika|geotektonické]] hypotézy. Fixisti, ktorých predstavoval napr. [[Jean-Baptiste Élie de Beaumont|J. Elie de Beaumont]] spozoroval, že horské pásma nie sú rovnakého veku a definoval, už dlhšie používanú hypotézu, podľa ktorej bola kontrakcia ([[vrásnenie]], v širšom zmysle [[orogenéza]]), spôsobená zmršťovaním chladnúcej [[Zemská kôra|zemskej kôry]]. Kontrakciu malo spôsobovať chladnutie a tuhnutie Zeme. [[James Hall]] považoval za hybnú silu vrásnenia horizontálne (tangenciálne) sily. V priebehu niekoľkých desaťročí Američan [[James Dwight Dana|J.D. Dana]] predstavil teóriou o mobilných pásmach zeme [[geosynklinála]]ch a stabilných [[Kontinentálna platforma|platformách]]. [[Grove Karl Gilbert|G.K. Gilbert]] sa zaoberal výskumom [[orogenetické pohyby|orogenetických]] a [[epiorogenetické pohyby|epiorogenteických]] pohybov zeme a niektorých ďalších geologických procesov, definoval pri tom tzv. diastrofizmus. Mobilistické hypotézy o pohybe kontinentov vyjadrili napr. [[Antonio Snider-Pellegrini]] alebo [[Alfred Wegener]].
[[Marcel Alexandre Bertrand|A.M. Bertrand]] a [[Eduard Suess|E. Suess]] koncom 19. storočia vyčlenili niekoľko období deformácií
Významný medzník v geológii znamenala teória [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] uverejnená [[Alfred Wegener|Alfredom Wegenerom]] už v roku [[1912]]. No musela takmer 50 rokov čakať, kým začala byť akceptovaná po dôkazoch po dôkazoch [[Harry Hammond Hess|Harryho Hessa]] a [[Robert Sinclair Dietz|Roberta Dietza]], ktorý dokázali, že dno oceánov sa [[Rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádza]]. Spolu s ďalšími dôkazmi tieto objavy prispeli, k tomu aby bola teória [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]] akceptovaná geológmi po celom svete. Teória platňovej tektoniky mala všestranný dopad na pochopenie príčinnosti geologického vývoja, na jej rozvoj je dnes zameraný aj súčasný geologický výskum.
Riadok 75:
* [[Aplikovaná geológia]] (užitá geológia): zaoberá sa praktickými problémami. Delí sa na:
** [[Ekonomická geológia]]
** [[Ložisková geológia]] (geologické problémy povrchovej aj podpovrchovej ťažby)
** [[Hydrogeológia]] (geologické problémy pri vyhľadávaní vodných zdrojov)
|