Niccolò Paganini: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Slovo dost som opravil na dosť
pravopis
Riadok 12:
 
== Život ==
Mladý Niccolò sa učil hre na husliach už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Bol na neho veľmi prísny: Niccolò musel denne cvičiť až sedem hodín, keď si občas jeho otec myslel, že necvičí dosť usilovne, prikročil k fyzickým trestom alebo mu v nedal jesť. Keď mal Niccolo päť rokov, začal sa ešte učit hrať na gitaru, od deviatich rokov pravidelne koncertoval. V roku 1801 odcestoval na hudobný festival do toskánskej [[Lucca|Luccy]], kde mal veľké úspechy. Po skončení festivalu sa rozhodol, že nepôjde späť do Janova, ale že tu zostane. Napriek tomu, že dostával vysoké honoráre za svoje vystúpenia, kvôli hraniu hazardných hier sa veľmi zadĺžil, stále však časť peňazí posielal svojim rodičom do Janova. Prehral dokonce i svoje husle, z čoho sa ale poučil a s hazardnými hrami úplne prestal. Jeho priateľ mu na koncert požičal svoje husle od [[Guarneri|Bartolomeo Giuseppe Guarneriho]] (známeho tiež ako del Gesù), po koncerte bol natoľko očarovaný jeho hrou, že mu nástroj venoval; tieto husle (''„Cannone Guarnerius“'') si Paganini veľmi obľúbil.
 
Na živobytie si zarábal početnými koncertami po celom [[Taliansko|Taliansku]], jediné stále zamestnanie mal v rokoch [[1805]] a [[1809]] u kňažnej Elisy Baciocchi z Luccy, sestry [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparteho]]. Od roku 1828 začal koncertovat i mimo Talianska, navštívil mimo iného [[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Česko|české krajiny]], [[Anglicko]] a [[Škótsko]]. Dňa 23. júla 1825 sa mu po známosti s Antoniou Bianchi narodil syn Achille, nikdy sa s ňou ale neoženil a po čase sa s ňou úplne prestal stýkat. Vďaka početným koncertom sa stal veľmi zámožným a mal cennú zbierku huslí od známych huslovýchhusľových majstrov – vlastnil mimo iného husle od [[Antonio Stradivari|Antonia Stradivariho]], [[Amati|Niccola Amatiho]] alebo [[Guarneri|Giuseppe Guarneriho del Gesù]].
 
Paganini zomrel v roku 1840 v [[Nice]] počas ozdravného pobytu.
Riadok 24:
O Paganinim sa traduje mnoho historiek, dnes ale nemožno zistiť, či stoja na skutočných základoch. Na jednom koncerte vraj hral tak vášnivo, že pretrhol tri zo štyroch strún, napriek tomu dokázal koncert dohrať na najnižšej strune G. Podľa ďalšej varianty tohoto príbehu mu ich niekto pred koncertom úmyselne narezal.
 
Kvôli svojmu neobvyklému výzoru (čiastočne zapríčinenému Marfanovým syndrómom) a kvôli neobyčajnej genialite pri hre na husle bol mnohými ľuďmi obviňovaníobviňovaný zo spolčenia s diablom, po smrti mu bol dokonca z tohoto dôvodu odopretý cirkevný pohreb; jeho telo bolo riadne pochované až 36 rokov po smrti.
 
Podľa legendy dala Paganiniho matke zjavenie Panna Mária aby hral malý Niccolo na husliach a vraj jej aj povedala, že nikto nezahrá jeho skladby tak dobre ako on sám.