Benedetto Marcello: Rozdiel medzi revíziami

sk
d (fixing dead links)
(sk)
Väčšina Marcellových skladieb sa datuje do prvej polovice jeho života. Okrem početných [[oratórium (hudba)|oratórií]], [[opera|opier]] a scénických [[serenáda|serenád]] napísal viac než 400 sólových [[kantáta|kantát]], publikoval zbierky komornej a orchestrálnej hudby a mnoho ďalších inštrumentálnych diel zostalo v rukopise.
 
Pretože bol finančne celkom nezávislý a nemusel podliehať vkusu publika, mohol celkom slobodne rozvíjať svoj osobitý štýl. Jeho dielo sa tak stalo medzníkom na prechode z [[baroková hudba|barokovej]] do [[klasicizmus|klasické éryklasickej]] éry európskej hudby. Vo veku okolo 40 rokov Marcello prakticky prestal komponovať a neskôr sa k hudbe vracal iba pri celkom výnimočných príležitostiach.
 
Najambicióznejším dielom skladateľa sa stalo ''Estro poetico-armonico'', zhudobnenie talianskej verzie 55 [[Žalm|žalmov]]. [[Biblia|Biblické texty]] preložil Marcellov priateľ Girolamo Ascanio Giustiniani a dielo bolo publikované v ôsmich zväzkoch v rokoch [[1724]] až [[1726]]. Úspech diela bol obrovský. Žalmy Benedetta Marcella sa onedlho hrali na koncertoch v [[Hamburg]]u, [[Berlín]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Londýn]]e. V ruskom preklade preniklo dielo aj do [[Petrohrad]]u. V [[Rím]]e kardinál Ottoboni nariadil, aby každý z pravidelných koncertov, ktoré sa usporadúvali v jeho paláci bol zahajovaný jedným z týchto žalmov. Dodnes je výber z Estro poetico-armonico trvalou súčasťou koncertného repertoáru (snáď len s úpravou, že generálny bas je zverený modernému klavíru).
Anonymný používateľ