Zapisovač letových údajov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +Kategória:Technika; +Kategória:Konštrukcia lietadiel; +Kategória:Bezpečnosť dopravy pomocou použitia HotCat |
d ELT→ULB; Rozsah ACARS reportingu nie je vec Boeing/Airbus, ale vec prevádzkovateľa; B772 z MH370 ním vybavený bol, nájdeš to v každom zdroji k udalosti; formulácie; typografia |
||
Riadok 1:
[[Súbor:NTSBAsiana214FDRAndCVR.jpg|náhľad|vpravo|Jeden z bežných typov letového zapisovača
'''Palubný zapisovač''' (iné názvy: '''Čierna skrinka''', '''Zapisovač palubných údajov''', '''Letový zapisovač''', ''{{V jazyku|eng|Flight Recorder}}'') je elektronické zariadenie na bezpečné ukladanie množstva dôležitých údajov o prevádzke dopravného prostriedku (najčastejšie lietadla), ktoré slúžia ako dôkaz a/alebo na zistenie príčin najmä v prípade mimoriadnej situácie, havárie alebo katastrofy.
Riadok 15:
}}</ref>
Navzdory hovorovému názvu "''čierna skrinka''" má krikľavo oranžové sfarbenie kvôli ľahšiemu spozorovaniu pri hľadaní.
== História ==
[[Súbor:Dave Warren with BlackBox Prototype.jpg|náhľad|right|David Warren s jeho prototypom
Prvú verziu zapisovača letových údajov vyrobili vo Francúzsku v roku 1939 François Hussenot a Paul Beaudouin. Bol založený na fotografickom základe a tvoril ho 8 metrov dlhý a 88 milimetrov široký [[fotografický film]]. Opticky sa na ňom zaznamenávali niektoré parametre.
Jeho nevýhodou bolo obtiažne spracovanie a jednorazové použitie, keďže pre každý let potreboval zapisovač nový film. Bol taktiež málo odolný voči vysokým teplotám a nárazu.
Riadok 24:
Angličania Len Harrison and Vic Husband preto po druhej svetovej vojne vyvinuli zapisovač odolný proti nárazu a plameňom. Ako záznamové médium používal medenú fóliu.
Prvý prototyp moderného typu ('''FDR/CVR''' Flight Data Recorder/Cockpit Voice Recorder
So zdokonaľovaním technológie sa rozmery, odolnosť a množstvo zapisovaných údajov zlepšovali.
Riadok 31:
Dnešné zapisovače zapisujú približne 88 rôznych údajov (výška, [[rýchlosť]], [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]], teploty a otáčky motorov, tlak vzduchu v lietadle aj okolia, stav paliva, náklon, [[azimut]], gps pozíciu, polohu riadiacich plôch lietadla a mnoho iného) pri frekvencii niekoľkokrát za sekundu, pričom rýchlosť zápisu sa mení v závislosti od typu zapisovaných údajov.
Ich veľkosť sa redukovala až na dnešných približne
Rovnako sa zdokonaľovala aj odolnosť zapisovačov. Musia vydržať náraz 3400 [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]] (33 km/s²) po dobu 6,5 millisekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Luftfahrt |url=http://www.eurocae.eu/ |titul=European Organisation for Civil Aviation Equipment|miesto = documents EUROCAE ED55, ED56 fiken A and ED112 (Minimum Operational Performance Specification for Crash Protected Airborne Recorder Systems)|vydavateľ=Eurocae.eu}}</ref>
Typicky býva zapisovač umiestnený na chvostovej časti lietadla, pretože táto časť býva pri nehodách a haváriách najmenej poškodená.
Od roku [[2009]], keď [[Let Air France 447|havarovalo lietadlo spoločnosti Air France]] a zapisovače sa podarilo objaviť a vyloviť až v roku 2011, prebiehajú diskusie o
Avšak vzhľadom k tomu, že by sa zároveň prenášala aj hlasová komunikácia v kabíne, sa zdvihla vlna odporu kvôli narušeniu súkromia pilotov.{{bez citácie}}
Po [[Let Malaysia Airlines 370|strate lietadla spoločnosti Malaysia Airlines]] sa tlak na zavedenie tohto spôsobu záznamu údajov opäť obnovil s poukazom, že
== Referencie ==
|