Dioklecián: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d formulácia |
|||
Riadok 16:
Dioklecián zreformoval aj základný systém štátnej správy. Zaviedol tzv. tetrarchiu – vládu štyroch mužov. Podľa jeho plánu stáli v čele dvaja cisári (augusti) – jeden na západe, jeden na východe, z ktorých každý mal jedného nižšieho spoluvládcu (caesar). Všetci štyria tvorili vládnuce kolégium, pričom aj zákony sa vydávali v mene všetkých štyroch vládcov (tzv. pluralis maiestatis, čo prešlo aj do stredoveku v podobe titulatúry "My, z Božej milosti…). Ak zomrel alebo odstúpil vládnuci augustus, na jeho miesto nastúpil jeho caesar.
Dioklecián vymenoval v roku [[285]] za svojho spoluvládcu krajana [[Maximiánus|Maximiána]]. Dioklecián prijal prímeno Jovius (podľa najvyššieho rímskeho boha Juppitera), Maximianus prijal prímeno Herculius podľa Herkula. V roku [[293]] si potom Dioklecián i Maximián pribrali ďalších spoluvládcov, ktorým udelili titul ''Caesar'', a sami si vybrali titul ''Augustus''. Títo caesari ([[Gaius Galerius]] a [[Konštancius Chlorus]]) mali formálne nižšie postavenia ako augustovia, de facto však disponovali plnou cisárskou mocou na svojom pridelenom území. Vládny systém tetrarchie nebol výsledkom akejsi teórie o novom delení moci v ríši. Vznikol čisto z praktických dôvodov – Rímska ríša bola obrovský štát a ako taká sa teda nedala efektívne viesť len z jedného miesta a jedným mužom.
Reforma štátnej správy
| |||