|
| Poznámky =
}}
'''Zuberec''' ({{V jazykuvjz|pol|Zuberzec}}, {{V jazykuvjz|hun|Bölényfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Tvrdošín|Tvrdošín]], v regióne [[Orava (región)|Orava]]. Nachádza sa 30 km od [[poľsko]]-slovenských hraníc [[Chochołów]] – [[Suchá Hora]]. Rozkladá sa v [[Studená dolina|Studenej doline]] v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]]. Nachádza sa tu významné lyžiarske stredisko [[Zverovka - Spálená]], ktoré sa rozprestiera v [[Spálená dolina|Spálenej doline]] a [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]]. Nachádza sa tu aj [[Múzeum oravskej dediny]].
== Meno ==
== Dejiny ==
Prvá zmienka pochádza z roku [[1593]], keď bola obec uvádzaná pod názvom ''Zwberczyc'', ako poddanská obec [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Podobne ako ostatné obce pod [[Roháče|Roháčmi]], bol Zuberec založený na základe [[Valašské právo|valašského práva]]. Osadníci pochádzali z deníndedín ležiacich pri rieke [[Orava (rieka)|Orava]]. Ich povinnosťou bolo ochraňovať územie Oravského hradu a odvádzať naturálne dávky hradnému panstvu. Na začiatku 17. storočia, v čase [[Bocskayovo povstanie|Bocskayovho povstania]], bola osada Zuberec opustená. Život sa v nej obnovil v roku [[1609]]. V roku [[1612]] dostal zuberecký šoltýs [[Jakub Baran]] donačnú listinu, v ktorej boli uvedené všetky práva a povinnosti osadníkov. Listinu vydal uhorský palatín [[Juraj Thurzo]], majiteľ Oravského hradu a priľahlého panstva, do ktorého patril aj Zuberec. Na začiatku 17. stor.storočia žilo v Zuberci približne dvanásť rodín a okolo 60 ľudí. Neskôr obec viackrát vyplienili [[Kuruci|kurucké]] a litovské vojská. Na začiatku 18. stor.storočia sa začala opäť zaľudňovať. Obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu hovädzieho dobytka a klčovaniu lesa. V obci bolo okrem [[Salašníctvo|salašníctva]], [[Pastierstvo|pastiarstva]] a [[Drevorubačstvo|drevorubačstva]] rozšírené len [[pálenie vápna]] a lisovanie riedkeho vlneného súkna. V 20. stor.storočí pribudli píly a tkáčske dielne. Na začiatku 18. storočia mala obec 150 obyvateľov, na jeho konci 350 a v polovici 19. stor.storočia tisíc obyvateľov. Na konci 19. a na začiatku 20. stor.storočia počet obyvateľov Zuberca poklesol v dôsledku [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]]. Tento trend sa skončil až po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]].<ref>Kollár, Lacika, Malarz: Slovensko-Poľské TATRY , vydavateľstvo Dajama, 1968, str.43 - 50
</ref>
== Pamiatky a múzeum ==
=== Kostol sv. Vendelína ===
[[Súbor: Zuberec - stavba kostola 1930 01.jpg|náhľad|vľavo|Stavba kostola v roku 1930 ]]
* Bol postavený podľa návrhu významného architekta [[Milan Michal Harminc|Milana Michala Harminca]]. Základný kameň bol položený v roku [[1929]]. Kostol bol vysvätený v roku [[1933]], keď ho vysvätil [[Andrej Hlinka]]. Kríž pred kostolom pochádza z roku [[1834]]. V kostole sú uložené relikvie sv. Vendelína.
* Duchovný život Zuberčanov symbolizuje 14 krížov, ktoré sa nachádzajú po celom katastri obce. Osobitne hodnotné sú kamenné kríže a náhrobníky s reliéfmi na cintoríne, pochádzajúce z prelomu 19. a 20. stor.storočia. Ide o práce miestnych kamenárov. Vzácny je najmä kamenný kríž stojaci neďaleko kostola s výjavmi zo života sv. Andreja a sv. Floriána. Tento kríž pochádza z roku [[1839]].<ref>Kollár, Lacika, Malarz: Slovensko-Poľské TATRY , vydavateľstvo Dajama, 1968, str.43 - 50
</ref>
=== Múzeum oravskej dediny ===
* {{Hlavný článok|Múzeum oravskej dediny}}
* Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[ 24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]]. ▼
▲* Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]].
=== Iné pamiatky ===
Na území obce je postavených 14 historických krížov.
== LyžiarskéLyžiarske strediská ==
Na území obce sú v osade [[Zverovka]] tri lyžiarske strediská s deviatimi vlekmi:
* Zuberec - Janovky
* ''Roháčsky triatlon''
* ''Cena Janoviek'' (preteky v lyžovaní - v obrovskom slalome)
* ''Cena Milotína'' -(preteky v lyžovaní - preteky vo večernom paralelnom slalome)
* ''Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu'' - (v decembri)
* ''Výstup a sv. omša na Lúčnej'' - (v septembri)
* ''Výstup na Osobitú''
* ''Výstup na Sivý vrch'' - (v júni)
* ''Sviatok Hôr'' - (na začiatku júla)
* ''Deň sv. Huberta'' (v auguste)
* ''Oživené oravské remeslá'' - ([[Múzeum oravskej dediny]])
* ''Od baču syra, od gazdinej koláča'' - (Múzeum oravskej dediny)
* ''Prechod na bežkách okolo Zuberca'' (vo februári)
* ''WSA Eurocup Zuberec'' - (preteky psích záprahov)
== Osobnosti ==
* [[Jur Bajči]] (* [[1860]] – † [[1916]]),ľudovovýchovný ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz
* [[Andrej Bážik]] (* [[1866]] - † [[1934]]) -, kňaz a ľudovýchovný spisovateľ
* [[Alexius Demian]], lesník <ref>http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html</ref>
* [[Jozef Prč]], horár
* [[Anton Kocian st.]], horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe)
* [[Cyril Harmata-Milotínsky]] (1922 - 1970), kňaz, náboženský básnik.
== Galéria ==
| 