Byzantský obrad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Vavrinec (diskusia | príspevky)
d bola odstránená zmienka o príchode obradu na naše územie z čias Veľkej Moravy, lebo naše územie spadalo pod rímskeho patriarchu a bolo to misijne územie Východofranskej ríše (Passovský, Salzburgský biskup). + zmena ikonostasu na prestol
Riadok 1:
'''Byzantský obrad''' je liturgický obrad, ktorý používajú kresťanské cirkvi, ktoré majú svoj pôvod vvo [[konštantínopol]]skejvýchodnej tradícii.
 
Používajú ho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávna]] cirkev.
 
Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Medzi bohoslužby byzantského obradu patria napríklad [[večiereň]] a [[utiereň]]. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom [[ikonostas]]prestol. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.
 
Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov: arménsky, asýrsky (tiež chaldejský alebo východosýrsky), byzantský, etiópsky, koptský, maronitský, západosýrsky (niekedy tiež sýrsky).
 
Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej [[Cyril a Metod|svätými Cyrilom a Metodom]].
 
== Pozri aj ==