Victor Hugo: Rozdiel medzi revíziami

{{Dobrý článok}}

 

 

== Mladosť a vplyv prostredia ==

 

Hugovo rané detstvo bolo poznamenané veľkými udalosťami. Storočie, ktoré predchádzalo jeho narodeniu, bolo svedkom zvrhnutia dynastie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] počas [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], vzostupu a pádu Prvej republiky, vzostupu Prvého francúzskeho [[cisár]]stva a diktatúry [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparta]]. Napoleon sa prehlásil cisárom dva roky po Hugovom narodení a dynastia Bourbonovcov sa dočkala reštaurácie pred jeho osemnástymi narodeninami. Rozdielne politické a náboženské presvedčenie Hugových rodičov bolo odrazom vplyvov, ktoré budú súperiť o nadvládu nad Francúzskom počas jeho života: Hugov otec bol vysoký dôstojník v Napoleonovej armáde, [[ateista]] a republikán, pre ktorého bol Napoleon hrdinom; jeho matka bola neochvejná [[katolík|katolíčka]] a rojalistka a jej milencom bol generál Victor Fanneau Lahorie, popravený v roku [[1812]] za úklady voči Napoleonovi.

Zanietenie a výrečnosť Hugovej ranej tvorby mu už v mladosti priniesli úspech a slávu. So svojimi bratmi Abelom a Eugènom založil v roku [[1819]] literárnu revue ''Conservateur littéraire'', ktorou upozornil na svoj literárny talent. V tom istom roku získal ocenenie v súťaži vyhlásenej „Académie des Jeux floraux“. V roku [[1820]] ho akadémia ocenila po druhýkrát a tento úspech inšpiroval Huga, aby zanechal štúdium matematiky, ktoré ho rovnako zaujímalo, a pustil sa do literárnej kariéry. Jeho prvá básnická zbierka ''Ódy'' vyšla v roku [[1821]]. Vďaka štúdiu na „Lycée Louis-le-Grand“ (Lýceum Ľudovíta Veľkého) sa devätnásťročnému Hugovi darilo svoje dielo rýchlo presláviť. Zúčastňoval sa na stretnutiach literárnej skupiny „Cénacle“ [[Charles Nodier|Charlesa Nodiera]] v „Bibliothèque de l’Arsenal“, ktorá bola kolískou romantizmu a výrazne ovplyvnila Hugov literárny vývoj. Ďalšia zbierka, ''Ódy a rozličné básne'', vyšla v roku [[1822]] a vyslúžila len dvadsaťročnému Hugovi kráľovskú penziu od [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]] Hoci Hugove básne vzbudzovali obdiv svojou spontánnou horlivosťou a plynulosťou, až nasledujúca zbierka ''Ódy a balady'' v ňom odhaľuje skvelého básnika a prirodzeného majstra lyrických a kreatívnych spevov.

 

 

== Divadelná tvorba ==

[[Súbor:Ebcosette.jpg|thumb|left|150px|Portrét „Cosette“ od Emila Bayarda z pôvodného vydania '' [[Bedári|Bedárov]]'' (1862)]]

 

 

Vo svojom nasledujúcom románe ''[[Robotníci mora]]'' (1866) sa Hugo odvracia od sociálnych a politických otázok. Kniha bola však prijatá veľmi dobre, možno aj vďaka predchádzajúcemu úspechu ''Bedárov''. V príbehu venovanom ostrovu [[Guernsey]], kde Hugo strávil 15 rokov svojho exilu, vykresľuje súboj človeka s morom a hroznými stvoreniami, číhajúcimi pod jeho hladinou. Toto dielo vyvolalo v Paríži nezvyčajnú módu – [[Kalmar obrovský|kalmáre]]. Parížanov začali tieto tvory fascinovať a objavovali sa všade – od jedál a výstav až po klobúky a večierky. V tom čase ich mnohí stále považovali za mýtické tvory.

 

== Politická činnosť a exil ==

 

Po troch neúspešných pokusoch bol Hugo v roku [[1841]] konečne zvolený za člena [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], čím sa upevnila jeho pozícia medzi literátmi a umelcami Francúzska. Následne sa čoraz viac začína angažovať vo francúzskej politike ako zástanca republikánskej formy vlády. Kráľ [[Ľudovít Filip]] mu v tom istom roku udelil šľachtický titul a v roku [[1845]] sa Hugo stal francúzskym [[Pair (Francúzsko)|pairom]]. V snemovni sa vyjadroval proti [[trest smrti|trestu smrti]] a sociálnej nespravodlivosti a v prospech [[sloboda tlače|slobody tlače]] a samostatnosti [[Poľsko|Poľska]]. Po revolúcii v roku [[1848]] a vzniku [[Druhá republika|Druhej republiky]] bol zvolený do zákonodárneho zhromaždenia a ústavného zhromaždenia.

 

=== Divadelné hry ===

 

=== Poézia ===

 

=== Romány ===

 

== Iné projekty ==