Biela sobota: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.25.161 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Magy357
.
Riadok 1:
'PEter zere steroidy
'''Biela sobota''' alebo '''Veľká sobota''' či '''Svätá a veľká sobota''' je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]].
 
== V rímskokatolíckej cirkvi ==
 
V [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani [[svätá omša]]. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú [[katechumen]]i pripravení na samotný [[krst]]. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej [[Veľkonočná vigília]], ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto [[vigília]] je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.
 
Dňom Bielej soboty sa končí [[pôst]]. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha [[neofyt]]ov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.
 
Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na [[Zelený štvrtok]] večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.
 
== V gréckokatolíckej cirkvi ==
 
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. ''Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň''. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa [[Septuaginta|Septuaginty]]) a [[Kánon (byzantský obrad)|kánon]]. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.
 
Podvečer sa slávi [[večiereň]] s [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgiou sv. Bazila Veľkého]]. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a [[Veľká noc|Paschy]]. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé [[Skutky apoštolov|Skutky svätých apoštolov]].
 
Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.
 
== Referencie ==
* [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]
* [http://www.grkat.nfo.sk/Texty/jeruzalutieren.pdf Jeruzalemská utiereň]
* [http://www.zoe.sk/?zoepedia&heslo=Ve%BEk%E1+sobota Miroslav Iľko: Veľká sobota.]
 
{{Pôst}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}
 
[[Kategória:Liturgický rok]]
[[Kategória:Veľká noc]]