Slovenské kvety (učebnica): Rozdiel medzi revíziami

chytí, a medzi nás stane.

<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.7 </ref>

V tejto učebnici je zaujímavým spôsobom opísaný vznik piesne Nad Tatrou sa blýska. Emil Hula ju zaradil medzi piesne vlastenecké, s pokynom, že ju treba spievať výrazne – ohnivo. Pieseň vznikla v rokoch štyridsiatych devätnásteho storočia. V týchto pohnutých časoch schádzali sa vlasteneckí študenti bratislavského lýcea [[Jozef Podhiazsky]], [[Janko Rimavský]], [[Janko Matúška]] a iní, k hudobne – literárnym besedám, na ktorých prednášali svoje duševné plody, básne i piesne. Pri tejto príležitosti Janko Matúška napísal aj báseň Nad Tatrou sa blýska. Nápev k básni si vypožičal z ľudovej piesne „ U studánky stála, napájala páva.“ Tento nápev bol vtedy známy a spievalo sa naň aj niekoľko iných textov. Revolučného posvätenia piesni sa dostalo v roku [[1848]] , kedy ju slovenskí študenti hojne spievali. Pravdepodobne už tam došlo k doplneniu textu o slohu, Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane! Túto pieseň, neskoršie ako poburujúcu, vtedajšia maďarská vláda zakázala. Spievať ju verejne alebo rozmnožovať tlačou bolo trestné. Napriek tomu Matúškove vzdorné verše pôsobili stále horúcejšie a stali sa vyznaním viery v šťastnejšiu budúcnosť slovenského ľudu. Emil Hula píše: „Prišiel 28. október [[1918]], deň svobody; putá tisícročnej nevôle praskly a pieseň „N.T.“, Maďarmi nenávidená a po desaťročia zakazovaná, zaznela naraz hlasne z tisícov hrdiel, tak mocne, že jej hlahol odrážal sa od tatranských skál ani hlas martinských zvonov. V decembri na to bola vyhlásená za druhú štátnu hymnu celého československého národa.“

<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.8 </ref>

==Štruktúra učebnice==

Učebnica je členená na Pripomenutie a XII statí.