Opera: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus |
d Verzia používateľa 213.81.187.181 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JAnDbot |
||
Riadok 7:
'''Opera''' je hudobno-dramatický žáner v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom orchestra a často je doplnený aj baletom. Spevácke hlasy sa v opere rozdeľujú podľa hĺbky. Mužské hlasy sú (od najhlbšieho): bas, barytón a tenor, ženské hlasy sú: alt, mezzosoprán a soprán. Spevácke číslo v ktorom postavy vyjadrujú svoje pocity a nálady nazývame [[ária]]. [[Recitatív]] je pomerne monotónne spievaný dialóg. Podstatou opery je vzájomný súlad literárneho, hudobného a vizuálneho vyjadrenia, vďaka čomu je opera nepochybne jedným z vrcholov ľudskej kultúry.
== Dejiny ==
Po zániku antickej drámy a komédie doprevádzanej hrou na lýre, sa v stredoveku divadelné predstavenia obmedzili na nábožensky ladené predstavenia v chrámoch. S nástupom renesancie v 16. storočí vzrastal aj záujem oživiť antické divadlo. Texty niektorých antických divadelných hier sa zachovali, ale keďže Gréci nepoznali noty, nikto nevedel (a nevie dodnes) aká hudba existovala v antickom grécku. Bolo preto potrebné vymyslieť niečo nové - spevácky štýl ktorý by vyjadroval pocity a vášne. V záujme oživenia antickej hudobnej drámy bol v poslednej štvrtine 16. storočia vo [[Florencia|Florencii]] založený spolok Camerata pod vedením grófa [[Giovanni Baldini|Giovanniho Baldiniho]]. Prvé pokusy vykonal [[Vincenzo Galilei]], ale 1. skutočnú operu ''Dafne'' napísal [[Jacopo Peri]] v roku [[1594]], ktorá sa bohužiaľ nezachovala. V roku [[1600]] napísal pri príležitosti svadby [[Henrich IV.|Henricha IV.]] a Márie Medici operu ''Eurydice''. Tieto opery ešte zďaleka nemali súčasnú formu. Boli to hudobne oveľa jednoduchšie, asi pol hodiny trvajúce diela, ale znamenali zrod nového úspešného žánru.
V 17. storočí, v období [[barok]]a, došlo v značnému rozvoju opery. V roku [[1640]] vzniklo v [[Benátky|Benátkach]] 1. operné divadlo ''San Cassiano'' a čoskoro ho nasledovali divadlá v ďalších talianskych mestách. Majstrom opery sa v tom čase stal [[Claudio Monteverdi]], ktorý pôsobil v Mantove a neskôr v Benátkach. V [[Neapol]]e mu konkuroval [[Alessandro Scarlatti]], ktorý sa so svojimi 115 operami stal najplodnejším operným skladateľom všetkých čias a zaslúžil sa aj o rozvoj árie, ako samostatnej hudobnej jednotky. Svojou veľkoleposťou nadchla opera aj francúzske publikum a neskôr prenikla aj do nemeckých krajín a Anglicka. Benátčan [[Francesco Cavalli]] napísal operu pri príležitosti sobáša francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], [[Marc Antonio Cesti]] pri príležitosti sobáša cisára [[Leopold I.|Leopolda I.]]. Prvé opery vznikali teda hlavne pre panskú spoločnosť. Na rozdiel od vrchnosti, mešťania túžili viac po veselosti, ako po dráme. Spočiatku sa zábavný štýl sústredil na preklenutie dlhej prestávky medzi dejstvami, keď boli potrebné komplikované prestavby scény. Za zakladateľa komickej opery (opera buffa) sa považuje [[Giovanni Battista Pergolesi]], ktorý v roku [[1752]] počas prestávky dávno zabudnutej opery ''Il Prigioniero Superbo'', uviedol svoju krátke dielo ''La serva padrona'' (Slúžka pani), ktorým sa preslávil. Komickú operu na prelome 18. a 19. storočia preslávil [[Domenico Cimarosa]]. Na neho potom nadviazali aj mnohí významní romantickí operní autori.
V období romantizmu dosiahla opera svoj najväčší rozkvet. Najvýzmanejšími skladateľmi toho obdobia boli taliani, [[Gioacchino Rossini]], [[Gaetano Donizetti]], ale hlavne [[Giuseppe Verdi]]. Mimo talianskych zemí sa preslávil napr. Francúz [[George Bizet]] a v Nemecku [[Richard Wagner]], ktorý je nazývaný aj „veľkým reformátorom opery“.
Ďalším vývojovým stupňom talianskej romantickej opery bol [[verizmus]], ktorého hlavnými predstaviteľmi boli [[Ruggiero Leoncavallo]], [[Pietro Mascagni]] a [[Giacomo Puccini]].
K vývoju opery v 2. polovici 19. storočia významne prispeli aj iné európske národy, hlavne Rusi (napr. [[Nikolaj Rimskij-Korsakov]], [[Modest Petrovič Musorgskij]], [[Peter Iljič Čajkovskij]]) ale aj Česi (hlavne [[Bedřich Smetana]] a [[Antonín Dvořák]]).
Aj v 20. storočí pôsobili viacerí významní operní skladatelia, ako [[Alban Berg]], [[Benjamin Britten]], [[Ján Cikker]], [[Philip Glass]], [[Leoš Janáček]], [[Carl Orff]], [[Sergej Sergejevič Prokofjev]], [[Bohuslav Martinů]], [[Dmitrij Šostakovič]] , [[Richard Strauss]], [[Eugen Suchoň]] a iní.
== Pozri aj ==
| |||