Publius Ovidius Naso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 54:
 
==== ''Metamorphoses'' (Premeny) ====
V rokoch 2-8 po Kr. Ovídius pracoval na svojom najznámejšom diele ''Metamorphoses'' (Premeny), epickej skladbe písanej [[hexameter|hexametrom]], ktorá pojednávala o mýtických premenách osôb na zvieratá, rastliny a veci. Ovídiova monumentálne básnická skladba v 15 knihách začína od stvorenia sveta z prvotného [[chaos]]u a končí [[Caesar]]ovou [[apoteóza|apoteózou]]. Je to svojimsvojím spôsobom prispôsobeniuprispôsobenie sa ideologickým trendom doby a príklon k formám poézie, ktoré režim podporoval. Látka tohto mytologického cyklu iaj jej spracovanie dokladajú, že sa Ovídius odpútal od mondénnej ironickej poézie, možno iaj pre tlak, ktorý pociťoval z [[Augustus|Augustovej]] strany, a pridal sa k básnikom, ktorý mali novými [[epos]]mi zvelebiť [[Augustovo obdobie|Augustov vek]] ([[Vergílius]], [[Horatius]]). Je napríklad zaujímavé, ako Ovídius v Premenách dopĺňa [[Vergílius|Vergíliom]] formovaný [[mýtus]] o [[Aineias|Aineiovi]].
 
Vzormi pre Ovídiove ''Metamorphoses'' sa stali dve významné grécke mytologické súbory – [[Hesiodos|Hesiodova]] ''Theogónia'' (O pôvode bohov) a [[Kallimoachos|Kallimachove]] ''Aitia'' (Počiatky). V oboch týchto dielach sú voľne pospájané na pohľad nesúvislé príbehy a Ovídius tento spôsob rozprávania rozvíja. Často sa u neho objavujú príbehy vkladané do iných príbehov.
Riadok 68:
Dve prvé exilové zbierky, ''Tristia'' (Žalospevy) v piatich knihách, ktorá vznikla v rokoch 8-12 po Kr. a ''Epistulae ex Ponto'' (Listy od Pontu) v štyroch knihách, tri z ktorých vznikli roku 13 po Kr. a štvrtá bola vydaná až posmrtne, obsahujú radu prosebných básní adresovaných [[Augustus|Augustovi]], v ktorých prosí o omilostenie, obzvlášť zaujímavá je v tomto druhá kniha Tristii, ktorá je koncipovaná ako jediná dlhá Ovídiova obhajoba pred Augustom z údajného kazenia mravov. Iné z básní v týchto dvoch zbierkach sú určené Ovídiovej manželke zanechanej v Ríme a jeho priateľom, ktorých Ovídius pobáda, aby sa za neho na dvore prihovorili. Kým tón Žalospevov je naliehavý a cítiť v ňom nádej na možný zvrat, Listy sú už len nárekom nad vlastným osudom, v zmenu ktorého už básnik sotva dúfa. Posun badať i v Ovídiovej schopnosti prijať svoj nový stav. Tak sa z neokrôchaných [[barbar]]ov v Žalospevoch stávajú v Listoch Ovídiovi spoločníci a ten sa dokonca chváli, že v ich jazyku zložil báseň oslavujúcu Augusta<ref>Ov. Pont. 4.13.19-20</ref>.
 
Tretia skladba zložená roku [[11 pred Kr.]] sa nazýva ''Ibis'' podľa stratenej [[Kallimachos|Kallimachovej]] básne toho istého názvu. Ovídius sa v nej inšpiruje od [[Kallimachos|Kallimacha]] aj tematicky, pretože, tak ako v prípade gréckeho literáta, ktorý svojou básňou útočil na [[Apollonios Ródsky|Apollonia Ródskeho]], Ovídius útočí na akéhosi nemenovaného neprajníka, ktorý sa ho v Ríme pokúša očierniť.
 
=== Stratené diela a diela s pochybným autorstvom ===
* ''Consolatio ad Liviam'' (Útecha Lívii) – neprávom pripisovaná Ovídiovi neprávom
* ''Halieutica'' (O rybárstve) – Ovídius údajne napísal didaktický [[epos]] tohototohto mena. Máme dochovaných asi 135 hexametrov z diela s týmto titulom, ale nie je ale jasné, či ide o Ovídiovu prácu
* ''Medea'' – nedochovaná [[tragédia]], vznikla pravdepodobne v rozmedzí rokov 12-8 pred Kr.
* ''Nux'' (Orech) – [[elégia]] neprávom pripisovaná Ovídiovi
* dve dielka zaoberajúce sa [[apoteóza|apoteózou]] [[Augustus|Augusta]], jedno z nich mohlo byť zložené v [[Géti|gétštinegétčine]], jazyku obyvateľov ČernomoriaČiiernomoria
 
== Ovídiov odkaz ==