Uhlíková metóda C14: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Chýba zdroj potvrdzujúci tvrdenie o veku turínskeho plátna. |
||
Riadok 1:
'''Uhlíková metóda C14''' alebo '''rádiokarbónová metóda datovania''' je [[fyzika|fyzikálny]] postup používaný na stanovenie veku organických zvyškov (napr. v [[archeológia|archeológii]]). Princípom metódy je znalosť polčasu rozpadu [[izotop]]ov [[uhlík]]a C12 a C14 a fakt, že v živom [[organizmus|organizme]] je pomer oboch izotopov konštantný, ale po smrti sa tento pomer pozvoľna mení vďaka rozpadu izotopu C14. Obsah izotopu C14 sa zredukuje na 1/8 približne po 17 150 rokoch, z čoho vyplýva, že táto metóda dáva presné výsledky pri určovaní veku spätne do 50 000 – 60 000 rokov. Každých 5730 ± 40 rokov (tzv. Cambridgský polčas rozpadu) sa polovica obsahu C14 premení na C12, až po dobu ca 40 000 rokov, kedy je obsah C14 príliš nízky a jeho meranie komplikované.<ref>Jared Diamond; Guns Germs and Steel; 1999; ISBN 0-393-31755-2, strana 95''</ref>
Uhlíkovou metódou C14 bol stanovený napríklad vek [[Turínske plátno|Turínskeho plátna]], pričom bolo dokázané, že plátno bolo vyrobené niekoľko storočí po úmrtí [[Kristus|Krista]].{{Chýba zdroj}}
== Princíp uhlíkovej metódy C14==
| |||