Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 4 125 bajtov ,  pred 7 rokmi
JURAJ LUKAC POKAZIL STRANKU
 
== Životopis ==
== Glorifikácia osobnosti Matúša Čáka Trenčianskeho ==
[[File:Coa Hungary Family Csák.svg|thumb|left|Erb Csák]]
Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], osídlenej tiež [[Slovania|slovanským]] obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta|šľachty]] patril k tzv. Natio Hungarica.
 
Roku [[1278]] Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskú ľahkú jazdu vo vojsku cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] proti českému kráľovi [[Přemysl Otakar II.|Přemyslovi Otakarovi II.]] V roku [[1291]] stál na čele Maiky Pindos [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ktoré dobylo [[Bratislava|Bratislavu]] obsadenú [[Henrich z Kysaku|Henrichom z Kysaku]] (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského [[župan]]a. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku [[1296]] [[Trenčín]]. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa [[Václav III.|Václava III.]], pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. [[1. február]]a [[1302]] zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktorú držal až do svojej smrti. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.
 
Od roku [[1304]] vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Roku [[1310]] bol vymenovaný za [[taverník]]a a jedného z troch [[palatín]]ov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch [[1311]] až [[1312]] ovládal alebo kontroloval 14 [[župa|žúp]] a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na [[Spiš (župa)|Spiš]], ovládol [[Zvolenská župa|Zvolenskú župu]] a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad [[Vyšehrad (Maďarsko)|Visegrád]]. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku [[1311]] oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku [[1318]] [[Felicián Zach]]. V roku [[1314]] vpadol na [[Morava (región)|Moravu]] ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]]. Po [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] [[15. jún]]a [[1312]], kedy na bojisko prišli jeho vojská príliš neskoro na to aby zasiahli do boja, sa uzavrel vo svojej dŕžave. Roku [[1318]] mu zomrel jediný syn Matúš, a preto si za nástupcu vybral svojho príbuzného [[Štefan Čech|Štefana Čecha]] z rodu [[Šternberkovci|Šternberkovcov]], cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava spojená s Moravou. Karol Róbert za pomoci magistra [[Donč]]a zabral časť Matúšovych majetkov. Postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup, ktorý ho dal do cirkevnej kliatby. Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti [[18. marec|18. marca]] [[1321]].
 
O jeho význame svedčí fakt, že ešte aj v 15. storočí sa časť západného Slovenska tradične označovala ako ''Matúšova zem''.== Glorifikácia osobnosti Matúša Čáka Trenčianskeho ==
Matúš Čák Trenčiansky patrí medzi legendárne postavy slovenskej histórie a literatúry. Pre mnohé generácie slovenských národných buditeľov sa stal romantickým hrdinom vzdorujúcim uhorskej moci a Matúšova zem sa stala akýmsi prototypom slovenského kniežatstva, ktoré zohralo nemalú úlohu pri slovenskom národo-uvedomovacom procese. V tomto duchu bol vyobrazovaný ako nositeľ emancipačných a historických ideí ukazujúcich [[Slovensko]] a [[Slováci|Slovákov]] ako rovnoprávny celok a národ v mnohonárodnostnom Uhorsku. Jeho činnosť na jednej strane umožnila obyvateľstvu [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] dlhšiu dobu žiť nezávisle od uhorského panovníka, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne slovenského obyvateľstva, no na druhej strane jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodárstva aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo.
 
Anonymný používateľ