Živočíchy: Rozdiel medzi revíziami

Pri porovnaní živočíchov s ďalšími eukaryotickými ríšami, tj. s [[huby|hubami]] (''Fungi''), [[rastliny|rastlinami]] (''Plantae'') a [[prvoky|prvokmi]] (''Protista'') je zrejmé, že živočíchy možno ľahko odlíšiť, pretože nemajú [[fotosyntetický pigment|fotosyntetické pigmenty]], sú mnohobunkové a [[pohyb (biológia)|pohyblivé]]. Problém však nastáva pri bazálnych líniách živočíchov, ktoré obsahujú aj prisadnuté (sesilné) a teda aktívne nepohyblivé živočíchy. Aj rastliny, huby a prvoky sú však v niektorých prípadoch a niektorými časťami tela schopné aktívneho pohybu. Situácia je ešte zložitejšia v prípade, že sa medzi živočíchy zaradia aj “živočíšne” prvoky, pretože tie sú [[jednobunkový organizmus|jednobunkové]].

 

[[Súbor:Bluebell tunicates Nick Hobgood.jpg|thumb|Kolónia [[Plášťovce (taxón)|plášťovcov]]. Plášťovce sú prisadnuté živočíchy, ktoré sa v dospelosti nepremiestňujú. Ich [[larválne štádium|larválne štádiá]] sú však pohyblivé.]]

Živočíchy ako jediná skupina živých organizmov majú možnosť aktívne premiestňovať celé svoje mnohobunkové telo v [[priestor]]e a to nielen vo vodnom, ale aj v [[súš|suchozemskom prostredí]] a tiež vo [[vzduch]]u. Hoci aj rastliny a huby (resp. ich [[Semeno (rastlina)|semená]] a [[Výtrus (rozmnožovacie teliesko)|spóry]]) sa môžu premiestňovať, mimo vodného prostredia ide vždy len o pasívny pohyb, na ktorý môžu byť nanajvýš prispôsobené vhodným tvarom pohybujúcich sa častí. Niektoré [[taxón]]y živočíchov naproti tomu aktívne prekonávajú vôbec najväčšie vzdialenosti medzi živými organizmami (migrácie). Možno ich teda označiť za najpohyblivejšiu skupinu organizmov vôbec. Pre zväčšenie schopnosti pohybu sa v priebehu [[Biologická evolúcia|evolúcie]] živočíchom vyvíjali čoraz dokonalejšie tkanivá: obrvený [[epitel]] (primitívne vodné skupiny) a [[svalovina]] (vývojovo pokročilejšie vodné aj suchozemské živočíchy). Rozvoj svaloviny vyústil do tvorby [[končatina|končatín]] ([[plutva|plutvy]] rýb, [[Krídlo (vták)|krídla]] vtákov, nohy hmyzu…), vysoko špecializovaných kožných útvarov ([[krídlo (hmyz)|krídla hmyzu]]), ako aj pomocných kožných útvarov ([[lietacia blana|lietacie blany]]). Mimo vodného prostredia sa objavila potreba opory tela, na ktorú by sa svalovina upínala, a preto sa vyvinula vonkajšia ([[ektoskelet]]) a vnútorná ([[endoskelet]]) [[Oporná sústava|kostra]]. Nielen celé ich telá, ale aj [[tekutina|tekutiny]] v ich vnútri sú v neustálom pohybe. Jednoduché prenikanie [[voda|vody]] a látok z bunky do bunky nahradili špecializovanejšie tkanivá a orgány určené na transport. Tekutiny sú do tela vháňané a vo vnútri tela poháňané buď [[brva]]mi alebo rytmickými sťahmi svaloviny.