Benedikt XIV. (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
|||
Riadok 49:
Niektoré jeho rozhodnutia, Benediktovými odporcami prijímané ako prejav pápežovej slabosti a poddajnosti, sa však ukázali ako veľmi prezieravými s ohľadom na jeho možnosti v jednaniach s panovníkmi absolutistických štátov. Vzťahy s [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] si však skomplikoval, keď po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] v roku 1740 dlho otáľal s uznaním nástupníckych práv jej dcéry [[Mária Terézia|Márie Terézie]]; rozpory zavŕšilo Benediktovo uznanie [[Karol VII. Albrecht|Karola VII. Albrechta]] za rímskonemeckého cisára. Situáciu zachránil po Karolovej smrti v roku 1745, keď napriek odporu Francúzska a Španielska uznal manžela Márie Terézie [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana I. Lotrinského]] za nového cisára Rímskonemeckej ríše.
Veľký dôraz kládol na výchovu mladých kňazov; zaviedol reformy do systému vzdelávania v seminároch.
V liturgických záležitostiach bol Benedikt XIV. veľký konzervatívec. V roku 1734 - 1738 vydal doktrínu ''De servorum Dei beatificatione et de beatorum canonizatione'',
V čisto náboženských a duchovných otázkach sa Benediktova pozornosť sústredila na cirkev ako takú a činnosť jej správy. Jeho buly a encykliky, ktoré hrali
Benedikt XIV. je autorom dvoch slávnych búl týkajúcich sa misijnej činnosti a tradičných náboženských rituálov - ''Ex quo singular'' (1742) a ''Omnium solicitudinum'' (1744). V roku 1741 vydal bulu ''Immesa Pastorum Principis'', ktorou zakročil proti zotročovaniu a akejkoľvek forme rasového útlaku pôvodných obyvateľov Ameriky a ďalších kolonializovaných krajín.
Riadok 60:
== „Pápež-učenec“ ==
Benedikt XIV. sa do dejín zapísal aj ako pontifik s veľkým záujmom u vedu a vzdelávanie. Sám kládol veľký dôraz na poznanie a rozširovanie duchovných obzorov. Svojou mimoriadnou usilovnosťou a
Aby sa prehĺbil záujem o poznanie histórie krajiny na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] dal na rímskych akadémiách zriadiť odbory zaoberajúce sa štúdiom antických dejín, kresťanských artefaktov, histórie cirkvi a cirkevných rádov a históriou cirkevnho práva a liturgie. Jeho zásluhou bola tiež zrealizovná katalogizácia kníh [[Vatikánska knižnica|Vatikánskej knižnice]], ktorých tritisíctristo rukopisných zväzkov patrilo k mimoriadne vzácnym kolekciám.
Pápež Benedikt XIV. zomrel 3. mája 1758 vo veku osemdesiattri rokov. Benediktove ostatky dnes odpočívajú v skvostnom [[barok]]ovom náhrobku z roku 1769, ktorého autorom je sochár [[Pietro Bracci]]. Pod stojacou postavou pápeža s gestom pozdravujúcim okoloidúcich sú umiestnené alegorické sochy Poznanie a Pokušenie.
== Zoznam encyklík Beneditka XIV. ==
| |||