Panamský prieplav: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Oprava nesprávnej terminológie, obsahové doplnenie
Riadok 4:
[[Súbor:Ship_passing_through_Panama_Canal_01.jpg|thumb|Loď prechádzajúca cez Panamský prieplav]]
 
'''Panamský prieplav''' ([[španielčina|špan.]] ''Canal de Panamá'') je rozsiahly,veľký námorný 77 kilometrov dlhý [[prieplav]] prechádzajúci [[Panamská šija|Panamskou šijou]] v [[Panama (štát)|Paname]], spájajúci [[AtlantickýTichý oceán]] a [[TichýAtlantický oceán]] (cez [[Karibské more]]). Otvorenie prieplavu malo veľký význam pre lodnúvodnú dopravu, lebo už lode nemuseli ísť dlhou a nebezpečnou cestou okolo [[Hornov mys|Hornovho mysu]] pri južnom cípe Južnej Ameriky. Cesta loďou z [[New York (mesto)|New Yorku]] do [[San Francisco|San Francisca]] sa skrátila z 22 500 km na 9 500 km.<ref name="PC">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Rosenberg
| meno = Matt
Riadok 18:
}}</ref>
 
Zisky z prieplavu tvoria podstatnú časť príjmov panamského rozpočtu. V roku [[2005]] sa cez prieplav preplaviloprepravilo 278,8 milióna ton tovaru.
 
== História ==
Prvá zmienka o prieplave cez šiju v strednej Amerike je z roku [[1534]] od [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]], ktorý povedal, že cesta cez prieplav by uľahčila cestu lodiam do [[Ekvádor]]a a [[Peru]]. Nasledujúce storočia boli rôzne pokusy o obchodné cesty, ale všetky zlyhali. Nakoniec v roku [[1855]] bola otvorená Panamská železnica, ktorá oživila obchodné cesty a predurčila neskoršiu trasu prieplavu.
 
V roku [[1880]] začali Francúzi stavať prieplav, ktorý by nepotreboval plavebné komory<ref name="Hall">{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 35:
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>, ale v roku [[1893]] ho opustili z dôvodu náročnosti výstavby aj z chorôb, ktoré sa na trase prieplavu šírili. Nakoniec v roku [[1904]] Američania po tom, čo pomohli [[Panama (štát)|Paname]] získať nezávislosť od [[Kolumbia|Kolumbie]] výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený [[15. august]]a [[1914]]. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] začalo byť zásobovanie vodou problém pre prieplav, preto sa k existujúcejexistujúcemu nádržijazeru [[Gatún]] začala budovať nádrž [[Alajuela]], ktorá bola dokončená v roku 1935.
 
Plavebné komory v nádrži Gatún boli budované ako pár, aby zabezpečili obojsmernú premávku dvoch lodí kategórie Panamax - veľkých ako [[Titanic (parník)|Titanic]].<ref name="Hall"/>
 
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] začala byť kontrola prieplavu a priľahlej zóny [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] diskutabilná, a vzťahy medzi oboma krajinami začali byť napäté. Mnoho obyvateľov Panamy cítilo, že prieplav patrí Paname. Nakoniec sa v roku [[1977]] americký prezident [[Jimmy Carter]] a panamský vodca [[Omar Torrijos]] dohodli na začatí procesu odovzdávania prieplavu pod panamskú kontrolu a [[31. december|31. decembra]] [[1999]], kontrola prieplavu prešla pod Panamu.
 
== Budúcnosť ==
S vyššími požiadavkami dnešnýchdnešnej zaoceánskychzaoceánskej lodílodnej prepravy je kanál naďalejstále vo významnej pozícii pre svetovú lodnúvodnú dopravu. Aj keď sa urobili vylepšenia, aby zvládol objem prepravy aj 330 miliónov ton za rok, táto kapacita sa čoskoro vyčerpá. doMnoho rokusúčasných [[2009]],lodí asvojou mnoho lodíveľkosťou už teraz využívanemôže využívať prieplav vzhľadom na maximálnu šírku súčasných plavebných komôr. Preto bol vypracovaný plán na pridanie nových väčších komôr, ktoré by zvládli aj vyšší objem prepravy, aj širšie lode kategórie Postpanamax. V [[apríl]]i [[2006]] bol projekt schválený panamskou vládou, a na konci [[október|októbra]] 2006 v [[referendum|referende]] občania rozhodli v prospech rozšírenia. Tento projekt bude stáť 5,25 miliardy dolárov a bude hotový v roku [[2015]].
 
== Referencie ==