Michail Sergejevič Gorbačov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 59:
== Mladosť a začiatok politickej kariéry ==
Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko [[Stavropoľ]]u. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol národnosťou
| priezvisko =
| meno =
Riadok 71:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Jeho matka Marija Pantelejevna rodená Gopkalo, bola národnosťou
Gorbačov vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) v roku [[1952]] ako 21 ročný. V roku [[1966]] diaľkovo vyštudoval
Jeho pozícia v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku [[1975]] viedol delegáciu do [[Nemecko|Západného
== Na vrchole moci ==
Riadok 84:
V roku [[1985]] Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „''uskorenie''“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín ''perestrojka'' („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.
Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov sa týkala alkoholu.
Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias [[Lenin]]ovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená
Zavedenie ''glasnosti'' dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaní ''glasnosti'' bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky.
Od januára [[1987]] požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni [[1988]] sa mu na
=== Reformy v zahraničnej politike ===
[[Súbor:Reagan and Gorbachev hold discussions.jpg|250 px|náhľad|Michail Gorbačov na prvom summite s Ronaldom Reaganom v Ženeve v roku 1985]]
V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi - [[Spojené kráľovstvo|britskou]] premiérkou [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]], [[Nemecko|západonemeckým kancelárom]] [[Helmut Kohl|Helmutom Kohlom]] a s prezidentom [[Spojené štáty|USA]] [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. [[11. október]] [[1986]] sa Gorbačov a Reagan stretli v I[[island|sland]]skom [[Reykjavík]]u, aby rokovali o znížení počtu [[Jadrová zbraň|jadrových]] [[Raketa|rakiet]] stredného doletu v [[Európa|Európe]]. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] [[8. december|8. decembra]] [[1987]].
Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.
|