Michail Sergejevič Gorbačov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 59:
 
== Mladosť a začiatok politickej kariéry ==
Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko [[Stavropoľ]]u. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol národnosťou Rusrus, účastník [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ranený počas bojov pri [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 71:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Jeho matka Marija Pantelejevna rodená Gopkalo, bola národnosťou Ukrajinkaukrajinka. V mladosti študoval a pracoval na traktorovej stanici. Neskôr mu vďaka vynikajúcim pracovným výsledkom bolo umožnené študovať na vysokej škole. Študoval právo na [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Lomonosovej univerzite v Moskve]], kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Raisou. Oženil sa s ňou v septembri [[1953]] a po Michailovej promócii v roku [[1955]] sa presťahovali naspäť do Stavropoľského regiónu v južnom Rusku.
 
Gorbačov vstúpil do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] (KSSZ) v roku [[1952]] ako 21 ročný. V roku [[1966]] diaľkovo vyštudoval Poľnohospodárskypoľnohospodársky inštitút. Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v roku [[1970]] sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru KSSZ. V roku [[1972]] viedol sovietsku delegáciu do [[Belgicko|Belgicka]]. V roku [[1974]] sa stal poslancom Najvyššiehonajvyššieho sovietu a predsedom Komisiekomisie pre záležitosti mládeže. [[27. november|27. novembra]] [[1979]] bol zvolený za kandidáta a [[21. október|21. októbra]] [[1980]] za riadneho člena Prezídia Najvyššiehonajvyššieho sovietu.
 
Jeho pozícia v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] mu priniesla možnosť cestovať do cudziny, čo pravdepodobne ovplyvnilo jeho politické a sociálne názory v budúcnosti ako budúcej hlavy štátu. V roku [[1975]] viedol delegáciu do [[Nemecko|Západného Nemeckanemecka]], v roku [[1983]] do [[Kanada|Kanady]] a v roku [[1984]] do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa stretol s [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]].
 
== Na vrchole moci ==
Riadok 84:
V roku [[1985]] Gorbačov vyhlásil, že sovietska ekonomika stagnuje a potrebuje zmenu. Pôvodne sa reformy zavádzané Gorbačovom označovali slovom „''uskorenie''“ ("zrýchlenie"), neskôr sa stal populárnejším termín ''perestrojka'' („prestavba“). Gorbačov dúfal, že jeho ekonomické reformy zvýšia produktivitu práce a životnú úroveň obyvateľstva. Veľa z jeho reforiem bolo však vládnymi špičkami vnímané negatívne.
 
Prvá reforma, ktorú zaviedol Gorbačov sa týkala alkoholu. GorbačovSnažil sa ňou snažil bojovať s alkoholizmom, ktorý bol veľkým celospoločenským problémom v Sovietskom zväze. Ceny vodky, vína a piva boli zvýšené a bol obmedzený ich predaj. Ľudia prichytení v opitom stave v práci alebo na verejnosti boli súdne stíhaní. Bolo zakázané pitie alkoholu na verejnosti. Bolo zrušených veľa vinárskych závodov. Scény obsahujúce konzumáciu alkoholu boli vystrihnuté z filmov. Napriek týmto prijatým opatreniam sa nepodarilo výrazne ovplyvniť alkoholizmus v krajine, na druhej strane to malo obrovské negatívne ekonomické dôsledky. Produkcia alkoholu sa presunula hlavne do čiernej ekonomiky a výpadok v štátnom rozpočte spôsobený týmito opatreniami bol odhadovaný asi na 100 miliárd rubľov.
 
Oveľa úspešnejšou reformou sa stala reforma umožňujúca prvýkrát od čias [[Lenin]]ovej Novej ekonomickej politiky súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Bola uvedená Zákonomzákonom o družstvách z mája [[1988]] a bola asi najradikálnejšou reformou Gorbačovovej éry. Zákon pôvodne zavádzal vysoké dane a zamestnanecké obmedzenia, ale neskôr bol upravený, aby úplne nepotlačil aktivitu súkromného sektoru. Vďaka tomuto zákonu sa stali družstevné reštaurácie, obchody a výrobné podniky súčasťou sovietskej spoločnosti.
 
Zavedenie ''glasnosti'' dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bola zásadná zmena v systéme, v ktorom kontrola prejavu a hlavne kritiky režimu bola jednou z hlavných zbraní mocenského aparátu. Bola uvoľnená cenzúra tlače a bolo prepustených tisíce politických väzňov a disidentov. Cieľom Gorbačova pri zavádzaní ''glasnosti'' bolo predovšetkým vyvinúť tlak na konzervatívne sily v komunistickej strane, ktoré odmietali jeho politiku ekonomických reforiem. Dúfal, že vďaka novému prístupu k otvorenosti obyvatelia Sovietskeho zväzu podporia jeho reformné kroky.
 
Od januára [[1987]] požadoval Gorbačov zavedenie niektorých demokratizačných prvkov do politického systému Sovietskeho zväzu, napríklad voľby z viacerých kandidátov. V júni [[1988]] sa mu na na XIX. konferencii KSSZ podarilo presadiť zníženie kontroly komunistickej strany nad štátnymi orgánmi. V decembri 1988 schválil Najvyšší soviet zriadenie nového zákonodarného orgánu - Zjazdu ľudových zástupcov. Prvé voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v marci a apríli [[1989]]. [[15. marec|15. marca]] [[1990]] bol Gorbačov zvolený za prvého prezidenta ZSSR.
 
=== Reformy v zahraničnej politike ===
[[Súbor:Reagan and Gorbachev hold discussions.jpg|250 px|náhľad|Michail Gorbačov na prvom summite s Ronaldom Reaganom v Ženeve v roku 1985]]
V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi - [[Spojené kráľovstvo|britskou]] premiérkou [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovou]], [[Nemecko|západonemeckým kancelárom]] [[Helmut Kohl|Helmutom Kohlom]] a s prezidentom [[Spojené štáty|USA]] [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. [[11. október]] [[1986]] sa Gorbačov a Reagan stretli v I[[island|sland]]skom [[Reykjavík]]u, aby rokovali o znížení počtu [[Jadrová zbraň|jadrových]] [[Raketa|rakiet]] stredného doletu v [[Európa|Európe]]. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]] [[8. december|8. decembra]] [[1987]].
 
Vo februári [[1988]] Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z [[Afganistan]]u, ktoré sa ukončilo v nasledujúcom roku. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v rokoch [[1979]] až [[1989]] zahynulo až 15 tisíc občanov ZSSR.