|
0000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000
'''Viditeľné svetlo''' (iné názvy: '''svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie, svetelná radiácia'''; ako časť elektromagnetického spektra aj: '''viditeľné spektrum, svetelné spektrum, svetelné pásmo'''; ako vlnenie aj: '''svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie'''; pozri aj [[optické žiarenie]]) je [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré je vďaka svojej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľné ľudským [[oko]]m, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva [[videnie]].
== Iné projekty0000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000 ==
==Základné vlastnosti ==
{{Hlavný článok|Elektromagnetické žiarenie}}
Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti [[vlnenie|vlnenia]], ako aj vlastnosti [[častica (fyzika)|častice]].
Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:
:<math> c = f \lambda\;\!</math>
pričom c je [[rýchlosť svetla]] vo vákuu.
O rýchlosti svetla pozri článok [[rýchlosť svetla]].
== Rozsah viditeľného svetla ==
Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo [[Slnko|Slnka]] dopadajúceho na zemský povrch.
Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožno presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.
== Lom svetla ==
{{hlavný článok|Index lomu}}
{{hlavný článok|Snellov zákon}}
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti [[vákuum|vákuu]] vyjadruje jeho [[absolútny index lomu]].
Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na [[šošovka (optika)|šošovke]] sa využíva v [[okuliare|okuliaroch]], [[lupa|lupách]], [[kontaktné šošovky|kontaktných šošovkách]], [[mikroskop]]och či [[refrakčný teleskop|refrakčných teleskopoch]].
== Optika ==
{{hlavný článok|Optika}}
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva ''optika''.
== Farba a vlnová dĺžka ==
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako [[farba (fyzika)|farby]], od [[červená|červenej]] s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po [[fialová|fialovú]] s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).
Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ''[[ultrafialové žiarenie|ultrafialové]]'' (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a ''[[infračervené žiarenie]]'' (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť [[receptor (fyziológia)|receptormi]] v [[pokožka (anatómia)|pokožke]] ako [[teplo]].
== Meranie svetla ==
Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:
* [[jas]]
* [[osvetlenie]] (jednotka: [[lux (jednotka)|lux]])
* [[svetelný tok]] (jednotka SI: [[lúmen (jednotka)|lúmen]])
* [[svietivosť (fyzika)|svietivosť]] (jednotka SI: [[kandela]])
Svetlo opisujú aj:
* [[amplitúda]],
* [[farba]] (alebo [[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]), a
* [[polarizácia]].
== Zdroje svetla ==
* sálanie tepla ([[žiarenie čierneho telesa]])
** žiarenie [[žiarovka|žiarovky]]
** [[slnečné svetlo]]
** žeravé pevné častice v plameňoch ([[oheň]])
* [[atómová spektrálna emisia]] (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne)
** [[laser]] a [[Maser (generátor)|maser]] (stimulovaná emisia)
** [[LED]]
** plynové [[výbojka|výbojky]]
* urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)
* [[chemiluminiscencia]]
* [[fluorescencia]]
* [[fosforencia]]
** [[katódové žiarenie]]
* [[bioluminiscencia]]
* [[sonoluminiscencia]]
* [[triboluminiscencia]]
* [[radioaktivný rozpad]]
* [[anihilácia]] páru [[častica (fyzika)|častica]]-[[antičastica]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Svetlo|commonscat=Light|wikt=svetlo|wikt_štítok=svetlo}}
| 