Verzia z 10:10, 6. máj 2014 upraviť 87.197.69.105 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:15, 6. máj 2014 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 495 editací d Verzia používateľa 87.197.69.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~Učte sa deti!!!~~ [[Súbor:Florinus Astronomy 1705.jpg\|vpravo\|250px]] Tento článok sa zaoberá '''dejinami fyziky'''. Vedecký prevrat, ktorý nastúpil od [[16. storočie\|šestnásteho storočia]], je vhodný medzník medzi starovekou [[veda\|vedou]] a vedou či fyzikálnymi dejmi aké poznáme dnes. [[Mikuláš Kopernik\|Mikuláš Koperník]] (Nicolaus Copernikus) bol tým kto predniesol [[Heliocentrický systém slnečnej sústavy]] a navodil úplne novú, na tú dobu priekopnícku „teóriu“. Na tento systém nadväzoval prvý známy model pohybujúcich sa sústav planét, ktorý bol zostrojený [[Johannes Kepler\|Keplerom]] (Johannes Kepler) v skorších časoch [[17. storočie\|17. storočia]] a navrhoval možnosť, že planéty sa pohybujú po [[eliptická dráha\|eliptických dráhach]] so [[Slnko]]m ako ohniskom týchto elíps. Taktiež [[Galileo Galilei]] presadil používanie pokusov ako vedeckú metódu, ktorá sa stala kľúčovou na potvrdenie fyzikálnych teórií takto podložených. == 18. storočie :D ==▼ == 16. storočie == [[Súbor:Nikolaus Kopernikus.jpg\|náhľad\|[[Mikuláš Kopernik]]]] Najvýznamnejším vedcom 16. storočia bol azda [[Mikuláš Kopernik]], ktorý vzkriesil [[Heliocentrizmus\|heliocentrický]] model [[slnečná sústava\|slnečnej sústavy]], formulovaný už v [[antika\|antike]] napríklad [[Aristarchos zo Samu\|Aristarchom zo Samu]]. [[William Gilbert]] v Anglicku publikoval výsledky svojich pokusov s [[magnet]]mi v diele ''De Magnete, Magneticisque Corporibus, et de Magno Magnete Tellure'' ([[1600]]) a formuloval teóriu [[zem]]ského magnetizmu. == 17. storočie == V sedemnástom storočí prichádza ďalší priekopník, ktorý nadväzoval na Koperníkove základy Slnečného systému a to spomínaným dynamickým systémom planét. Nie je to nik iný ako [[Johannes Kepler]]. Na začiatku formovania jeho modelu zistil podľa presného astronomického pozorovania že mu dochádza k nepresnostiam čo zapríčiňuje nejaký fyzikálny faktor vo [[vesmír]]e. Po námahe ktorá trvala sedem rokov zistil, tiež podľa astronomického skúmania, že planéty sa nepohybujú podľa [[orbita\|orbitov]] s presným kruhovým tvarom ale po [[trajektória\|trajektóriách]] elipsovitých tvarov. Ešte v tomto období sa našlo pár vedcov či astronómov ktorí sa pokúšali zhatiť plány a teórie majstra Koperníka ale v mnohých prípadoch to bol vynaliezavý obhajca z mnohými podloženými a provokujúcimi teóriami. V týchto časoch provokoval vedcov a spoločnosť ďalší neochvejný vedec [[Galileo Galilei]], ktorý podkladal svoje objavy faktami, ktoré boli v podobe pokusov a to nám zostalo až dodnes. Galileo aj s Keplerom boli v dobe kde si museli ťažko presadiť svoje teórie a zákony. Tento muž za svojho života sformuloval a pozitívne otestoval zákony, ktoré vyjadrovali zopár vzťahov z [[dynamika (fyzika)\|dynamiky]] ([[zrýchlený pohyb]], [[spomalený pohyb]]; parabolická trajektória objektov; [[zákon zotrvačnosti]].) V roku [[1687]], [[Isaac Newton\|Izák Newton]] vydal knihu s titulom ''Principia Mathematica'' (matematické princípy), ktorá pojednávala o dvoch rozsiahlych a hlavne úspešných fyzikálnych teóriách: [[Newtonove pohybové zákony\|Newtonov pohybový zákon]], kde bola zachytená [[klasická mechanika]] a [[Newtonov gravitačný zákon]], ktorý opisoval základnú [[gravitačná sila\|gravitačnú silu]]. Obidve tieto teórie boli v perfektom súlade s pokusmi dejov, ktoré opisovali. Gravitačný zákon podnietil vznik [[astrofyzika\|astrofyziky]], pre ktorú sa stal stavebným základom. Newton bol jednoznačne jedným z medzníkov, ak ho tak môžem nazvať, v oblasti fyziky a určite by sa o ňom dalo písať nespočetne veľa, ale nám postačia základné informácie a formulácie jeho zákonov. ▲== 18. storočie :D == Od začiatku osemnásteho storočia sa začal nevedomky klásť dôraz na [[termodynamika\|termodynamiku]]. Na termodynamike a jej konceptoch sa podieľalo okrem [[Robert Boyle\|Róberta Boyla]] a [[Thomas Young\|Thomasa Younga]] veľa ďalších fyzikov. Súčasne s vývojom [[parný stroj\|parného stroja]] sa tiež vyvíjali zákonitosti o termodynamike a jej odvetviach. Na vyjadrenie termodynamických zákonov poslúžila klasická mechanika, z ktorej sa dali odvodiť termodynamické vzťahy a zákony. V roku [[1752]] [[Benjamin Franklin\|Benjamín Franklin]], ktorý zameriaval dianie svojich výskumov v prírode, prišiel na to ako vlastne funguje [[elektrina]] ([[elektrický náboj]]). Jeho pokusy mu poskytli dostatok informácií na to, aby si bol istý čo sa vlastne pri vzniku výbojov ([[blesk]]y v prírode) deje a popísal to. Jedným z pokusov bol pokus so šarkanom, ktorého za pomoci syna vypustil do mračna počas búrky. Týmto chcel dokázať že blesk je forma statickej elektriny. Keď sa šarkan dostal do mračna tak sa niť na ktorej bol pripútaný šarkan okamžite napla akoby v nej bol určitý statický náboj. Na konci tejto nite bol kľúč, vzdialený od jeho druhej ruky zopár centimetrov, z ktorého preskočil náboj (iskra) k jeho prstu. Franklin týmto urobil dôležitý objav, ale mal šťastie že ho prežil. == 19. storočie:P == Úplným začiatkom 19. storočia vo fyzike bol roku [[1800]] list [[Alessandro Volta\|Alexandra Voltu]] určený kráľovskej spoločnosti, ktorý podrobne opisoval jeho vynález elektrickej batérie čo bolo po prvý raz kto niekto vytvoril konštantný [[elektrický prúd]] a otvoril tým nový obzor vo fyzike, ktorý bolo treba preskúmať. Významným pokračovaním v objavovaní bol [[James Prescott Joule]], ktorý sformuloval [[Zákon zachovania energie\|zákon o zachovaní energie]] roku [[1847]]. Tento zákon bol interpretovaný vo forme, ktorá prezentovala zachovanie energie ako pri teplote tak pri [[Mechanická energia\|mechanickej energii]], čiže pri pohybe telies. No predsa bol tento zákon o zachovaní energie podaný v rôznych formách mnohými Nemcami, Francúzmi, Britmi a mnohými inými vedcami priebehom prvej polovice 19. storočia. Štúdiom elektriky a magnetizmu sa venovali mnohí významný vedci ako napríklad [[Michael Faraday\|Faraday]], [[Georg Simon Ohm\|Ohm]] ale aj mnohí iní. Faraday, ktorý začínal svoju kariéru v oblasti [[chémia\|chémie]] v službách kráľovského výskumného inštitútu a dokázal, že [[Elektrostatické pole\|elektrostatické]] a elektrochemické javy sú tie isté úkazy týchto práve novoobjavených [[elektrická sila\|elektrických síl]]. Faraday neskôr tiež zistil že elektrinu spôsobuje teda skôr vytvára rotujúci mechanický pohyb a na základe tohto poznania prišiel roku [[1831]] na jav [[elektromagnetická indukcia\|elektromagnetickej indukcie]], čo znamenalo že mechanický [[otáčavý pohyb]] bol transformovaný na elektrinu. Na týchto poznaniach Faraday položil svoje základy a podnietil vznik [[Elektromotor\|elektrického motora]] a neodlúčiteľne s ním aj vznik elektrického [[generátor]]a. == Zdroje~~!!!~~ == *{{Citácia knihy \| priezvisko = Kuznecov

Dejiny fyziky: Rozdiel medzi revíziami