Dejiny hudby: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 14 135 bajtov ,  pred 7 rokmi
d
Reverted 4 edits by 85.248.157.241 (talk) identified as vandalism to last revision by 194.160.208.1. (TW)
d (Reverted 4 edits by 85.248.157.241 (talk) identified as vandalism to last revision by 194.160.208.1. (TW))
 
==Delenie 2 ==
=== Praveká hudba ===
FICO je kokot
Vznik hudby vysvetľuje niekoľko teórií : dar od [[Božstvo|bohov]] (božsko-posvätný pôvod v [[Mýtus|mýtoch]] mnohých národov, súčasť kultu - komunikačný kanál medzi pozemským a nadpozemským), zo zvukových prejavov zvierat (teória [[Charles Darwin|Charlesa Darwina]]), rytmický tep srdca, komunikácia a s ňou súvisiace napodobňovanie reči (teóriu rozvinul [[Johann Gottfried Herder|Herder]]), vznik pri práci, z [[Citoslovce|citoslovcií]] (teória Stumpf) a iné.
Výskum založený na etnomuzikológii spočíva v komparácii pravekej hudby s hudbou primitívnych národov a etnických skupín, najmä v Afrike a Ázii. Za najstarší prejav hudby sa považuje ľudský hlas a po ňom rytmické nástroje. V pravekej hudbe bol jednotlivec [[Tvorca|tvorcom]] aj [[recipient]]om. Teórie hovoria, že hudba mala najmä [[Rituál|rituálny]] charakter, priamo súvsiaci so [[Socializácia|socializáciou]] a [[Náboženský kult|náboženským]] kultom. Medzi najstaršie hudobné nástroje patrili hrkálky, rohy, bezdierové a dierové [[Píšťala|píšťaly]], [[Flauta|flauty]] a strunové nástroje (harfy, lutny a lýry). Boli vyrábané z rozličných materiálov - kosť, kameň, drevo, koža zvierat. Hudbu praveku dokazujú [[Archeológia|archeologické]] nálezy nástrojov, jaskynné maľby, zápisy (egyptské obrázkové písmo, grécka písmová notácia) a písomné správy o hudbe (básne, kroniky, hudobné teórie). {{Chýba zdroj}}
==== Prvotný inštrumentár ====
Medzi najstaršie hudobné nástroje pravdepodbne patria :
* idiofóny - chrastidlá (kamenné, drevenné), škrabky a nástroje vydávajúce pískľavý zvuk, duté časti kmeňov stromov (neskôr štrbinový bubon) a taktiež ľudské telo (dupanie, tliekanie, údery dlaní o stehná, údery kusmi dreva)
* aerofóny - flauty z trstiny, zvieracie rohy
* chordofóny - luk ako predchodca hudobných nástrojov {{Chýba zdroj}}
 
==== Vývoj hudobných nástrojov ====
Doba kamenná priniesla prvé prototypy dychových nástrojov - plátkové a hranové (flauta, hoboj, klarinet). Vznikli prvé kostenné [[Píšťala|píšťaly]], [[Flauta|flauty]] so štrbinami a duté [[Kosť|kosti]]. Z bicích nástrojov sa v neolite objavujú hlinené [[Bubon|bubny]] a chrastidlá. Z paleolitu pochádza jaskynná maľba luku ako hudobného nástroja. [[Doba bronzová]] vytvorila základné prototypy [[Trúbka|trúbky]], [[Lesný roh|lesného rohu]] a [[Pozauna|pozauna]]. [[Doba železná]] vytvorila základné prototypy pre vznik brnkacích hudobných nástrojov ([[harfa]], [[lýra]], [[lutna]]).
 
* vzdušne nástroje
** z hľadiska hudobného : od ''jednotónových, k viactónovým až k polyfonickým'' (ne-burdónovým a burdónovým)
** z hľadiska druhové : z kosti, trtiny, dreva (flauty); rohoviny (rohy); kovu (trúbky)
* bicie hudobné nástroje
** nemelodické : chrastidlá a škrabky , litofóny (visiace kamenné tabule), membránofóny (blanozvučné - malý bubon ako tamburína, veľký bubon vajcovitého tvaru, kotol pohárovitého typu a dvojkotly)
** [[Melodický|melodické]] : [[Xylofón|xylofóny]]
* strunové nástroje
** od jednostrunných ([[luk]]) k viacstrunným ([[lýra]])
 
=== Staroveká hudba ===
Staroveká hudba bola dlho považovaná len za jednohlasnú, ale súčasné archeologické dôkazy potvrdili, že najstaršia zdokumentovaná klinopisná pieseň stará 4000 rokov, nájdená v meste Ur, bola skomponovaná v terciách (harmóniách) a napísaná v diatonickej stupnici.
 
Aj dvojité píšťaly, používané v starovekom Grécku a staroveké dudy, ako aj obrazy na starovekých vázach a stenách a staroveká literatúra naznačujú, že harmónia (v hudobnom zmysle slova) existovala.
Jedna z píšťal pravdepodobne udávala základný tón, zatiaľ čo druhá hrala melodické pasáže.
 
==== India ====
Indickú klasickú hudbu môžeme nájsť v zápiskoch hinduistickej tradície – vo Védach. Sama véda, jedna zo štyroch vied opisuje podrobne hudbu.
Indická hudba bola silne [[Náboženstvo|nábožensko]]-[[Filozofia|filozofická]] a z kompozičného hľadiska matematicky vypočítaná. Stredajú sa tu napríklad párne a nepárne takty. V indickom presvedčeńi každý [[tón]] zodpovedá určitému "ladeniu planéty, časti sveta a časti človeka". Rovnaký princíp funguje v [[Makrokozmos|makrokozme]], aj v [[Mikrokozmos|mikrokozme]]. Najdôležitejší rozdiel medzi európskym hudobným myslením a východným spočíva v rozšírení o štvrťtóny. Indické melódie vychádzajú zo systému rág. Medzi typicky indické nástroje patria blanozvučné - [[tabla]] a strunové : vína, [[sitar]], tanbura. {{Chýba zdroj}}
 
==== Mezopotámia====
O hudbe v Mezopotámii sa dozdvedáme zo údajov, zachovaných na kamenných [[Reliéf|reliéfoch]], zo sekundárnych prameňov [[Antická kultúra|antických]] a arabských autorov a z ikonografického materiáilu. Hudba mala [[Spirituálnosť|spirituálny]] charakter (hrala sa v chrámoch a mala odvracať moc zla). Muzikanti sa delili na dve skupiny, a to "gala" (reprodukovali smútočné náreky) a "nar" (oslavovali kráľov a bohov). Údaje o profesionálnych hudobníkoch sa zachovali cca. 3000 pred Kr. V tomto období sa hralo na rytmické nástroje (hrkálky, rapkáče, plačky a bubny), strunové (lutna, harfa) a dychové (flauty, dvojité šlamjae). Vysoké nároky na hudobníkov vyžadovali aj odborné vzdelanie a preto vznikali chrámové školy. <ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 3</ref>
 
==== Egypt ====
O hudbe starovekého Egypta sa dozvedáme z faraónových písomností, ikonografických materiálov, nálezov hudobných nástrojov v hrobkách a správ grécko-rímskych autorov. Podľa egyptskej mytológie vznikla hudba z hymnu Amarna na boha Hesu. Jednotlivé tóny zobrazovala tzv. [[cheironómia]]. Hudba bola súčasťou aj egyptskej drámy ''Osiris passion''. Hudba mala taktiež spirituálny charakter. Podľa muzikológov sa práve v Egypte po zrušení štátneho boha Amona (počas vlády [[Achnaton|Achnatona]] okolo roku 1361 pred Kr.) rodia prvé motívy, vyjadrújúce zúfalstvo a nepokoj. V Egypte sa vyskytovali podobné hudobné nástroje ako v Mezopotánii. <ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s.6-7 </ref>
 
==== Palestína ====
Židovskú hudobnú kultúru poznáme z kníh [[Starý zákon|Starého Zákona]]. Je spätá s Mezopotániu a Egyptom. Židovská hudba kládla dôraz najmä na vokálne formy (vznik psalmódie-žalmu a hymnodie), ktoré mali neskôr vplyv na hudbu kresťanskú. Významný rozvoj hudby nastal za kráľa Davida. Z nástrojov typických pre Palestínu sú známen : ''kinor, šofar, ugab''. <ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 8</ref>
 
==== Grécko ====
{{Hlavný článok|Grécka hudba obdobia antiky}}
Dejiny gréckej hudby (zachovanej v písomnostiach) siahajú až do starovekého Grécka. Bola podstatnou časťou gréckeho divadla. V starovekom grécku vystupovali pre pobavenie, oslavu a duchovné motívy zmiešané spevácke zbory. Nástroje zahrnovali píšťaly a strunové nástroje – napríklad lýru, a jej špeciálny druh nazývaný kithara.
 
Hudba bola dôležitou súčasťou vzdelania v starovekom grécku a mladí chlapci sa ju v škole učili od šiestich rokov. Grécka hudobná vzdelanosť vytvorila v hudobnej teórii veľký pokrok. Grécka hudobná teória zahrnovala grécke hudobné módy, ktoré sa neskôr stali základom pre západnú náboženskú hudbu a klasickú hudbu. Neskôr, vplyvy z Rímskej ríše, východnej Európy a Byzantskej ríše zmenili grécku hudbu.
 
==== Čína ====
Čínska hudba sa spomína okolo roku 3000 pred Kr., keď dosiahla svoj prvý kultúrny vrchol. Podľa mytológie vynašiel cisár Chuang-Ti písmo a hudbu. Dochovala sa hudobná teória [[Konfucius|Konfucia]], Kniha piesní a Kniha obradov. Pramene dokazujú výskyt rituálnych spevov, sólové nástrojové formy, rôzne formy hudobného divadla, popisujú hudobnú teóriu a pod. Hudba je prepojená s [[Kozmogónia|kozmogonickou]] teóriou. V Číne existoval dokonca cisársky úrad hudby. Základom čínskej tónovej sústavy bola pentatonika (jednotlivé tóny mali konkrétny význam - ročné obdobie, prírodné živly a pod.). Z čínskych hudobných nástrojov sa nám zachovali dokumenty o zvonkohrách, rozličných druhov bicích nástrojov, ústnych varhn - šen, Panovej flaute, zubcovej flaute, okaríne, citare, cimbale a lutne.<ref>KRUŠINSKÁ Martina: Hudba starovekých národov. In:Učebné texty pre Univerzitu tretieho veku. Žilinská univerzita. Žilina 2003. s. 15-16</ref>
 
=== Klasická hudba (vážna hudba) ===
Je charakteristická zjemnenou melódiou, inštrumentálnou farbenosťou a akordikou. Obdobie impresionistickej hudby malo krátke trvanie. Zástupcovia sú najmä [[Debussy]] a [[Ravel]], ale tiež [[Dukas]], [[Manuel de Falla|Falla]], [[Respighi]] a ďalší. Impresionizmom sa čiastočne inšpirovali aj [[Skriabin]], [[Stravinskij]], [[Josef Suk|Suk]] a [[Béla Bartók|Bartók]], ktorých ale medzi impresionistov nezaraďujeme.
 
=== 20. storočie ===
-
Vo všeobecnosti v 20. storočí prevláda snaha o nájdenie nových vyjadrovacích možností:
* [[štvrťtónová hudba]]
* [[dodekafonická hudba]]
* [[elektronická hudba]] ([[akustický štýl]])
* [[konkrétna hudba]]
* [[seriálna hudba]]
* [[syntetická hudba]]
 
Ústredným problémom hudby 20. storočia je tónina a tonalita. Popri jadrnej dur-molovej tonalite sa stretávame so zahmlievaním tonálnej určitosti, s používaním tónin starých, s celotónovou stupnicou, s rôznymi stupnicami novo zostavenými, s časťami skladieb alebo s celými skladbami bez tóniny (atonálnymi), alebo naopak so spájaním dvoch alebo viacero zreteľne určených tónin v súčasnom znení (bitonalita, polytonalita).
 
V niektorých skladobných smeroch sa stráca [[téma]] a práca s témou, hlavný stavebný materiál hudobnej formy v predchádzajúcich storočiach, a náhrada sa hľadá v dodekafónii, ktorá prináša nový poriadok. Akordika postupuje od súzvukov zostavených z tercií cez kvartové akordy k využitiu akýchkoľvek súzvukov nielen v systéme poltónovom, ale aj štvrťtónovom a šesťtónovom. Harmónia opúšťa rozvádzanie disonancií. Komplikuje sa aj rytmika, zaznievajú simultánne postupy v odlišných a často nepravidelných rytmoch, do popredia vystupuje tónová farba. Prvky vyplývajúce z postupného historického vývoja hudobného materiálu (melodiky, harmónie a i.) sa v skladbách často dopĺňajú
prvkami ľudovej alebo aj súčasnej populárnej hudby, po roku [[1918]] aj džezovej hudby. Významnou črtou inštrumentálnej hudby je aj motorizmus, rýchle behy v drobných notách v rovnomernom rytme, pripomínajúcom beh motorov a po hudobnoštýlovej stránke barokové toccaty; ide o zámerné nápadné odlíšenie od hudby romantickej. Vo vokálnej hudbe sa až do krajnosti uplatňujú zásady niekdajších operných reforiem, prednes sa dostáva na pomedzie spevu a recitácie (Sprechgesang; voiceband, výrazne melodizovaná recitácia).
 
Po formovej stránke sa hudba veľmi bohato rozrôzňuje do najrozmanitejších útvarov, často len celkom vzdialene súvisiacich s formami staršími, ale vždy možno v skladbách sledovať určité členenie na čiastkové úseky, dvoj-, troj- i viacčasťové formy, pričom na celkovú formu majú vedľa melódie väčší vplyv i ďalšie zložky hudobného výrazu, dynamika, farba, tempo a i.
 
Dvadsiate storočie prinieslo do hudby slobodu a rôzne experimenty s novými hudobnými žánrami, štýlmi a formami, ktoré napádali dovtedy akceptované hudobné pravidlá.
 
====Smery====
=====Klasická (vážna) hudba =====
V 20. storočí veľa skladateľov pokračovalo v práci podľa vzorov a foriem, ktoré sa odvíjali od hudby 19. storočia. K týmto autorom patrili Rachmaninoff a Edward Elgar. Ale modernizmus v hudbe sa stával čoraz dôležitejším. K prvým modernistom patrili Bartók, Stravinsky a Ives. Schoenberg a ďalší „dvanásť tónový“ skladatelia, ako napríklad Alban Berg a Anton von Webern doviedli až do extrémnej podoby. Opustili tonalitu a tradičnú koncepciu harmónie a melódie. Skladatelia ako Milhaud a Gershwin kombinovali klasické a džezové výrazové prvky. Iný ako napríklad Šostakovič, Prokofiev, Hindemith, Boulez, a Villa-Lobos rozšírili klasickú paletu o niektoré disonantné prvky, bez toho aby zašli až do takých extrémov ako „dvanásťtónový skladatelia“.
 
Do hudby 20. storočia sa niekedy zaraďuje aj [[impresionistická hudba]] (pozri vyššie).
 
Medzi 1910 a 1920 prevláda hudobný [[expresionizmus]] zdôrazňujúci výrazovú zložku, ktorý okolo roku 1920 vyústil do hudobného [[konštruktivizmus]] (Schönberger, Berg, Webern).
 
Smery klasickej hudby v 20. stor. sú aj napríklad:
* [[punktualizmus]] (Webern)
* hudobný [[neoklasicizmus]] a [[neorealizmus]] ([[Sergej Sergejevič Prokofiev|Prokofiev]], Šostakovič)
* hudba socialistického realizmu
* súčasná hudba (Penderecki, Lutoslawski) – syntéza stupňovaného výrazu vysokej konštruktívnej disciplíny a dôrazu na farebnosenzuálnu pôsobivosť
 
=====Populárna hudba =====
{{Hlavný článok|Populárna hudba}}
Okrem klasickej hudby sa rozvíjajú rôzne smery tzv. [[populárna hudba|populárnej hudby]] ([[pop music]] v širšom zmysle).
 
===== Ľudová hudba (folk)=====
{{Hlavný článok|Folk}}
Folk, v pôvodnom zmysle slova je hudba ľudí a o ľuďoch. Folk najlepšie prežíva v spoločnosti nepoznačenej prostriedkami masovej komunikácie a komercializáciou kultúry. Folk bol pôvodne zdieľaný celou komunitou a nie iba špeciálnou vrstvou expertov, či profesionálnych umelcov a bol prenášaný ústnou tradíciou.
 
Počas 20. folk dostal novú podobu: slúži ako pomenovanie pre istý druh populárnej hudby, ktorá je z kultúrneho hľadiska dedičstvom tradičného folklóru. Ako príklad môže slúžiť napríklad Bob Dylan či iný pesničkár. Táto hudba sa vo vzťahu k inej populárnej hudbe vyznačuje väčšou jednoduchosťou, hlási sa k tradíciám a je podobná country, bluegrassu a iným podobným žánrom.
 
== Referencie ==
89

úprav