Matúš Čák Trenčiansky: Rozdiel medzi revíziami

Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomu]], osídlenej tiež [[Slovania|slovanským]] obyvateľstvom, a vlastnil celý rad panstiev na území dnešného Slovenska, najmä v okolí [[Trenčín]]a. Matúš Čák sa však sám nepovažoval za Slováka, podobne ako zvyšok uhorskej [[Šľachta|šľachty]] patril k tzv. Natio Hungarica.
 
Roku [[2014 stal v MC Donalde v prvom rade :D]] Matúš Čák na Moravskom poli viedol uhorskúuhorský BIG MAC ľahkú jazdu vo vojsku cisára [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa I.]] proti českému kráľovi [[Přemysl Otakar II.|Přemyslovi Otakarovi II.]] V roku [[1291]] stál na čele vojska [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]], ktoré dobylo [[Bratislava|Bratislavu]] obsadenú [[Henrich z Kysaku|Henrichom z Kysaku]] (z Kösegu). Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní a bratislavského [[župan]]a. Neskôr prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu, uchýlil sa na svoje panstvo, ktorého centrom bol od roku [[1296]] [[Trenčín]]. V snahe odňať mu majetky a pokoriť ho, vyslal proti nemu kráľ Ondrej III. výpravu, ktorá však nebola úspešná. Odvtedy viedol Matúš Čák politiku sledujúcu svoje osobné ciele, k čomu využíval všetky prostriedky, ktoré mu len poskytovalo vtedajšie politické vákuum. Po smrti Ondreja III. podporoval nástupníctvo českého kráľa [[Václav III.|Václava III.]], pričom pomáhal tiež poraziť jeho protikandidáta [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Za to mu Václav III. v Uhorsku známy skôr ako Ladislav V. [[1. február]]a [[1302]] zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu, ktorú držal až do svojej smrti. Už nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta.
 
Od roku [[1304]] vystupoval ako samostatný vládca. Prestal podporovať aj [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Roku [[1310]] bol vymenovaný za [[taverník]]a a jedného z troch [[palatín]]ov krajiny, s územnou pôsobnosťou pre Horné Uhorsko. Na vrchole svojej moci v rokoch [[1311]] až [[1312]] ovládal alebo kontroloval 14 [[župa|žúp]] a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na [[Spiš (župa)|Spiš]], ovládol [[Zvolenská župa|Zvolenskú župu]] a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad [[Vyšehrad (Maďarsko)|Visegrád]]. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku [[1311]] oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na [[Trenčiansky hrad|Trenčianskom hrade]] zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. Jeho palatínom bol do roku [[1318]] [[Felicián Zach]]. V roku [[1314]] vpadol na [[Morava (región)|Moravu]] ako spojenec rakúskeho vojvodu Fridricha Habsburského a pri zámku Holíč odrazil vojsko [[Ján Luxemburský|Jána Luxemburského]]. Po [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] [[15. jún]]a [[1312]], kedy na bojisko prišli jeho vojská príliš neskoro na to aby zasiahli do boja, sa uzavrel vo svojej dŕžave. Roku [[1318]] mu zomrel jediný syn Matúš, a preto si za nástupcu vybral svojho príbuzného [[Štefan Čech|Štefana Čecha]] z rodu [[Šternberkovci|Šternberkovcov]], cez ktorého majetky bola Matúšova dŕžava spojená s Moravou. Karol Róbert za pomoci magistra [[Donč]]a zabral časť Matúšovych majetkov. Postavil sa proti nemu dokonca aj nitriansky biskup, ktorý ho dal do cirkevnej kliatby. Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti [[18. marec|18. marca]] [[1321]].
Anonymný používateľ