Wikipédia

Astronómia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Tegel (diskusia | príspevky)
2 463 editací
d Verzia používateľa 87.197.4.137 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od JAnDbot
Nahrádzam stránku textom „{{portál|Astronómia|Astronomický}} Jano gay “
Riadok 1:
{{portál|Astronómia|Astronomický}}
 
Jano gay
'''Astronómia''', čo [[etymológia|etymologicky]] znamená „[[zákon]] [[hviezda|hviezd]],“ (z [[grécke jazyky|gréčtiny]]: αστρονομία = άστρον, ástro – hviezda + νόμος, nómos – zákon) je [[veda]] o vesmíre, zaoberajúca sa [[Kozmológia|vznikom]], vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav. Zároveň skúma [[Astrofyzika|fyzikálne]] a [[Chémia|chemické]] vlastnosti astronomických objektov, ako aj procesy, ktoré ich vyvolávajú.
 
[[Súbor:Moon_Dedal_crater.jpg|thumb|rightAstronómia Mesiaca: veľký kráter je [[Daedalus (kráter)|Daedalus]], vyfotený posádkou misie [[Apollo 11]] pri ich oblete okolo [[Mesiac]]a v roku 1969. Nachádza sa približne v strede [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenej strany]] Mesiaca a jeho priemer je okolo 93 kilometrov. ''Zdroj: NASA'']]
 
Astronómia je jednou z mála vied, kde aj [[amatérska astronómia|amatéri]] môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov.
 
Astronómia by sa nemala zamieňať s [[astrológia|astrológiou]], ktorá predpovedá ľudský osud a ľudské záležitosti vo všeobecnosti vo vzťahu k jasným pozíciám astronomických objektov na oblohe – aj keď obe zdieľajú spoločný pôvod, sú veľmi odlišné; astronómovia používajú vedecké metódy, zatiaľ čo astrológovia nie.
 
== Delenie astronómie ==
V [[Staroveké Grécko|Starovekom Grécku]] a ostatných včasných civilizáciách bola astronómia založená predovšetkým na [[astrometria|astrometrii]], meraní pozícií hviezd a planét na oblohe. Neskoršie práce [[Johannes Kepler|Johannesa Keplera]] a [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]] vydláždili cestu pre [[Nebeská mechanika|nebeskú mechaniku]], matematické predpovede pohybov nebeských telies vplyvom gravitácie, predovšetkým pohybov objektov [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Prevažná väčšina námahy v týchto dvoch oblastiach, predtým spracúvaných ručne, je v dnešných dobách automatizovaná až do tej miery, že sa o týchto disciplínach už málokedy uvažuje ako o samostatných. Pohyby a polohy objektov sú dnes ľahko určovateľné a moderná astronómia sa zameriava viac na pozorovanie a pochopenie skutočnej fyzickej podstaty nebeských objektov – toho, čo ich poháňa.
 
Od začiatku dvadsiateho storočia oblasť profesionálnej astronómie smerovala k rozdeleniu na [[pozorovateľská astronómia|pozorovateľskú astronómiu]] a [[teoretická astrofyzika|teoretickú astrofyziku]]. Hoci veľká časť astronómov začleňuje do svojho výskumu obidva prvky, z dôvodu potrebnosti rozličných schopností sa väčšina profesionálnych astronómov špecializuje v jednom alebo druhom obore. Pozorovateľská astronómia sa týka prevažne získavania dát, čo zahŕňa konštrukciu a údržbu prístrojov a vyhodnocovanie výsledných informácií; toto odvetvie je dnes označované ako „astrometria“ alebo jednoducho „astronómia“. Teoretická astrofyzika sa zaoberá hlavne počítaním pozorovateľných dôsledkov rôznych modelov a zahŕňa prácu s počítačmi a analytickými modelmi.
 
Oblasti štúdia je možno kategorizovať aj inými dvoma spôsobmi: podľa skúmanej oblasti vesmíru (napr. galaktická astronómia, planetárna astronómia) alebo podľa skúmaného predmetu (napríklad vznik hviezd alebo kozmológia) alebo podľa spôsobu získavania informácií.
 
=== Podľa predmetu štúdia ===
[[Súbor:dust.devil.mars.arp.750pix.jpg|thumb|rightPlanetárna astronómia: [[prachový diabol]] na [[Mars (planéta)|Marse]]. Vyfotografované sondou [[Mars Global Surveyor]], dlhý tmavý prúžok je tvorený pohybujúcim sa vírom v marťanskej atmosfére (podobné zemským [[tornádo|tornádam]]). Prachový diabol (čierna bodka) stúpa po stene krátera. Prúžky napravo sú pieskové duny na dne krátera.]]
 
* [[Astrofyzika]]: študuje stavbu, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies.
* [[Astrometria]]: skúma pozície objektov na oblohe a ich zmeny, definuje systém súradníc a [[kinematika|kinematiku]] objektov.
* [[Nebeská mechanika]], alebo tiež astrodynamika: študuje pohyb kozmických telies
* [[Extragalaktická astronómia]]: študuje objekty (hlavne galaxie) mimo našej galaxie.
* [[Galaktická astronómia]]: skúma štruktúry a ich zložky v našej a iných [[galaxia|galaxiách]].
* [[Kozmológia]]: zaoberá sa [[vesmír]]om a jeho vývojom. Predmetom štúdia kozmológie je teoretická astrofyzika v najširšom meradle.
* [[Planetológia]]: skúma [[planéty]] v [[Slnečná sústava|Slnečnej sústave]] i mimo nej.
* [[Stelárna astronómia]]: zaoberá sa výskumom priestorového rozloženia a zákonitostí pohybov hviezd a hviezdnych sústav.
* [[Kozmogónia]]: skúma vznik a vývoj vesmírnych telies a ich sústav. Špeciálne sú potom vedy:
** [[Vznik hviezd]]: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd vo vnútri plynových oblakov, a samotný proces vzniku.
** [[Vývoj hviezd]]: zaoberá sa evolúciou hviezd od ich vzniku až po ich „zánik“ ako hviezdne zvyšky.
** [[Vznik a vývoj galaxií]]: skúma zrod galaxií a ich vývoj.
 
Existujú aj ďalšie vedné disciplíny, ktoré možno označiť ako časti astronómie:
* [[Astrobiológia]]
* [[Archeoastronómia]]
* [[Astrochémia]]
 
=== Podľa spôsobu získavania informácií ===
V astronómii sa [[informácia|informácie]] získavajú hlavne z detekcie a analýzy [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetického žiarenia]], [[fotón]]ov, ale informácie sa prenášajú aj [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]], [[neutríno|neutrínami]], [[meteor]]mi, a v blízkej budúcnosti zrejme aj [[gravitačná vlna|gravitačnými vlnami]] (pozri [[LIGO]] and [[LISA (astronómia)|LISA]]).
 
Tradičné rozdelenie astronómie je dané časťami pozorovaného [[elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]]:
 
* [[Optická astronómia]] je časťou astronómie, ktorá používa špecializované zariadenie na zisťovanie a analýzu [[svetlo|svetla]] približne vo [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžkach]] viditeľných [[oko]]m (okolo 380 – 780 nm). Najbežnejším prístrojom je [[teleskop]] s elektronickým zobrazovačom a [[spektrograf]]om.
 
* [[Infračervená astronómia]] sa zaoberá zisťovaním a analýzou infračerveného žiarenia (väčšie vlnové dĺžky ako červené svetlo). Najbežnejším prístrojom je teleskop, ale s vybavením optimalizovaným pre infračervené žiarenie. Na eliminovanie šumu (elektromagnetickej interferencie) z atmosféry sa používajú vesmírne teleskopy.
 
* [[Rádioastronómia]] rozpoznáva [[žiarenie]] vo vlnových dĺžkach od milimetrových po dekametrové. Prijímače sú podobné prijímačom používaným v prenosoch [[rádio]]vých vysielaní, ale o niečo citlivejšie. Pozri [[rádioteleskop]]y.
 
* [[Vysokoenergetická astronómia]]
 
[[Súbor:Grav.lens1.arp.750pix.jpg|thumb|right|Extragalaktická astronómia: [[gravitačná šošovka]]. Obrázok zobrazuje niekoľko modrých objektov v tvare oka, ktoré sú viacnásobným obrazom tej istej galaxie, duplikované efektom gravitačnej šošovky kopy žltých galaxií v blízkosti stredu obrázka. Šošovka je dôsledkom gravitačného poľa kopy galaxií, ktoré ohýba svetlo, zväčšuje a zakrivuje obraz vzdialenejších objektov.]]
 
Optická astronómia a rádioastronómia môžu byť vykonávané v pozemných [[observatórium|observatóriách]], pretože [[Zemská atmosféra|atmosféra]] je transparentná vo vlnových dĺžkach potrebných pre detekciu. Infračervené svetlo je vo veľkej miere pohlcované [[vodná para|vodnými výparmi]], takže infračervené observatóriá musia byť situované vo vysokých a suchých polohách alebo vo vesmíre.
 
Atmosféra je nepriepustná vo vlnových dĺžkach používaných v [[röntgenová astronómia|röntgenovej astronómii]], [[gamaastronómia|gamaastronómii]], [[ultrafialová astronómia|ultrafialovej astronómii]] a (s výnimkou „okien“ vo vlnových dĺžkach) [[nízko infračervená astronómia|nízko infračervenej astronómii]], takže pozorovania možno vykonávať hlavne z [[balón]]ov alebo [[vesmírne observatórium|vesmírnych observatórií]]. Silné [[gama lúč]]e možno odhaľovať vďaka veľkým [[vzdušný dážď|vzdušným dažďom]], ktoré produkujú. Aj štúdium [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] možno považovať za odvetvie astronómie.
 
== Stručné dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny astronómie}}
 
V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. [[Rigveda]] spomína 27 [[súhvezdie|súhvezdí]] súvisiacich s pohybmi Slnka aj s 12 [[zvieratník]]ovými sekciami oblohy. [[Staroveké Grécko|Starovekí Gréci]] sú autormi niekoľkých významných príspevkov v oblasti astronómie, okrem iného definície sústavy [[hviezdna veľkosť|jasností]] hviezdnych objektov. [[Biblia]] obsahuje množstvo zmienok o pozíciách Zeme vo vesmíre a vlastnostiach hviezd a planét, z ktorých väčšina je viac poetická ako literárna; pozri [[biblická kozmológia]]. V roku [[500]] [[Aryabhata]] predstavil matematický systém, ktorým zaviedol pohyb Zeme okolo vlastnej osi a zvažoval pohyby planét vo vzťahu k Slnku.
 
V [[stredovek]]ej [[Európa|Európe]] astronómia väčšinou stagnovala, aj keď v [[Arabský svet|Arabskom svete]] sa jej darilo. Na sklonku [[9. storočie|9. storočia]] islamský astronóm [[al-Fargání]] rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies. Jeho práca bola preložená do [[Latinčina|latinčiny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Ku koncu [[10. storočie|10. storočia]] bolo blízko [[Teherán]]u v [[Perzia|Perzii]] (dnešný [[Irán]]) vybudované obrovské [[observatórium]],a to vďaka astronómovi [[al-Khujandi]]mu, ktorý pozoroval sériu astronomických prechodov Slnka cez kulminačný bod, čo mu dovoľovalo vypočítať [[sklon osi Zeme|nejasnosti]] [[ekliptika|ekliptiky]]. Podobne v Perzii [[Omar Chajjám]] uskutočnil reformu [[kalendár]]a, ktorá bola presnejšia než [[Juliánsky kalendár|juliánska]] a priblížila sa presnosťou ku [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskej]].
 
V časoch [[renesancia|renesancie]], [[Mikuláš Kopernik]] navrhol [[Heliocentrizmus|heliocentrický model]] [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil [[Galileo Galilei]] a [[Johannes Kepler]]. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou [[teleskop]]u. Kepler bol prvý, kto vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede Slnečnej sústavy. Kepler však neuspel pri formulovaní teórie stojacej za jeho [[Keplerove zákony|zákonmi]]. Až [[Isaac Newton|Newtonov]] objav [[nebeská dynamika|nebeskej dynamiky]] a jeho [[gravitácia|gravitačné zákony]] konečne vysvetlili pohyby [[planéta|planét]]. Newton tiež vymyslel [[reflektor (astronómia)|reflekčný teleskop]].
 
Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom [[spektroskopia|spektroskopie]] bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom [[teplota|teplôt]], [[hmotnosť|hmotností]] a veľkostí. Existencia našej [[galaxia|galaxie]], [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]], ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno, v [[20. storočie|20. storočí]], spolu s existenciou ďalších galaxií a čoskoro potom aj [[rozpínanie|rozpínaním]] [[vesmír]]u objaveným sledovaním pohybu galaxií smerom od nás. [[Kozmológia]] urobila v 20. storočí obrovské pokroky so svojim modelom [[Veľký tresk|Veľkého tresku]], ktorý výrazne podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou ako napríklad [[reliktové žiarenie|kozmické mikrovlné reliktové žiarenie]], [[Hubblov zákon]] a [[Nukleosyntéza Veľkého tresku|kozmologická hojnosť prvkov]].
 
[[Súbor:Ant_Nebula.jpg|thumb|right|Hviezdna astronómia, Evolúcia hviezd: Mravčia planetárna hmlovina. Vyvrhovanie plynu z umierajúcej hviezdy v strede vytvára symetrické vzory na rozdiel od chaotických vzorov, očakávaných pri bežnej explózii.]]
 
== Pozri aj ==
* '''[[:Kategória:Astronómia|Články v kategórii astronómia]]'''
* [[:Kategória:Astronómovia|Astronómovia]]
* [[:Kategória:Astronomické objekty|Astronomické objekty]]
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Astronomy}}
 
== Externé odkazy ==
=== V slovenčine ===
* http://www.boinc.sk/ BOINC
* http://www.astrokolonica.sk/ stránky Astronomického observatória na Kolonickom sedle
* http://astroforum.persoholic.org/ Diskusné fórum, archív časopisu Kozmos
* http://www.szaa.org/ Slovenský zväz astronómov amatérov
* http://www.vesmir.sk/ stránky Astronomického klubu Bratislava
* http://vesmir.slovaknhl.sk/ Encyklopédia vesmíru (freeware)
 
=== V češtine ===
* http://www.astro.cz/ stránky Českej astronomickej spoločnosti
* http://www.astronomie.cz/ Amatérska prehliadka oblohy
 
=== V angličtine ===
* http://www.stellarium.org "Open source" planetárium
 
 
{{Astronómia}}
{{prírodné vedy}}
 
[[Kategória:Astronómia| ]]
 
{{Link FA|ml}}
{{Link FA|sr}}
{{Link FA|sv}}
{{Link FA|th}}
{{Link GA|en}}
{{Link FA|no}}
{{Link GA|pl}}
{{Link FA|hu}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Astronómia“